Mnoho podnikateľov sa vrhne do podnikania spoločne. So všetkým, nákladmi, ale aj výnosmi sa mnohí delia „fifty-fifty“. Z právneho hľadiska však pri ich vystúpení zo spoločnosti (rozumej spoločného podnikania) môže vzniknúť nemalý právny problém.
Ten, kto nie je konateľ ťahá za kratší koniec
Už pri zakladaní spoločnosti si treba uvedomiť, že podiel 50/50 je vysokým rizikom pre prípad ich vzájomného konfliktu. Nemusí ísť ani o spor, len iný názor na vec. Týmto spôsobom sa možno dostať do začarovaného kruhu, nakoľko na všetky záležitosti „dovnútra“ spoločnosti treba nadpolovičnú väčšinu. Za kratší koniec by v takomto prípade ťahal ten, ktorý by nebol konateľom. Vo vzťahu k tretím osobám totiž nekoná menom spoločnosti spoločník, ale jej konateľ. Ten podpisuje v mene spoločnosti, tomu banka vydá peniaze, jednoducho celá prevádzka a vedenie spoločnosti je na ňom. On rozhoduje komu dáva zákazku, od koho sa zoberie tovar, atď. Jedinou možnosťou ako sa zbaviť konateľa je rozhodnutie spoločníkov, na ktoré sa vyžaduje viac ako 50%, pričom ak je medzi nimi spor , pričom takýto stav vyhovuje len jednému z nich (lebo je konateľom)), tak je to prakticky neriešiteľná otázka. Môže síce nastúpiť sporové konanie na súde, ale to je „ na dlho“. Obchodný zákonník síce umožňuje iné podiely spoločníkov na hlasovaní, hoc podľa pomeru ich vkladu k základnému imaniu majú práva 50/50. Išlo by napríklad o prípad, kedy na každých 100,- € jednému pripadá desať hlasov, inému ale až sto hlasov, čiže tento by prehlasoval druhého spoločníka. V praxi si neviem predstaviť prípad, kedy by s tým druhý spoločník súhlasil. Je treba však upozorniť, aby spoločníci čítali pozorne spoločenskú zmluvu, ktorú podpisujú, inak by mohli byť v budúcnosti nemilo prekvapení (čo by naznačoval aj tento prípad).
Tip: Využite úvodnú bezplatnú konzultáciu pri zakladaní spoločnosti od M2 Business a základné poradenstvo uvedené v tomto článku máte v cene, viac informácií o službe založenia sro na kľúč získate tu.
Rozhodcovská doložka v spoločenskej zmluve
V tejto súvislosti sa javí ako rýchlym a efektívnym riešením akceptovaným oboma spoločníkmi inkorporácia rozhodcovskej doložky do samotnej spoločenskej zmluvy. Inak povedané, ak vznikne medzi spoločníkmi spor o čomkoľvek, tak na jeho „budúce“ riešenie delegujú už momentom založenia spoločnosti rozhodcovskú organizáciu (spravidla špecializujúcu sa na obchodné právo, išlo by teda o obchodnú arbitráž). Tak sa oveľa rýchlejšie a efektívnejšie (menšia až minimálna možnosť opravných prostriedkov) „rozsekne spor“ so záväzkami pre oboch spoločníkov. Ak vec nedospeje až pred súd (resp. pred rozhodcovský orgán), tak sa spoločníci zvyčajne dohodnú na „rozchode“.
Finančné vyrovnanie
Otázkou je však finančné vyrovnanie so zostávajúcim spoločníkom. O tom spravidla „štandardná“ spoločenská zmluva mlčí. Je mnoho spôsobov ako oceniť obchodný podiel (môže ísť napríklad o metódu vlastného imania, taktiež o podnikateľskú metódu alebo majetkovú metódu, taktiež môže ísť pri stanovení hodnoty obchodného podielu o kombináciu týchto metód), čiže je vhodné si už pri zakladaní spoločnosti určiť pravidlá a postupy ako sa ocení obchodný podiel pre prípad vystúpenia spoločníka v budúcnosti. Nemusí tak nastať spor o tom, ako sa má (akou metódou) oceniť obchodný podiel.
Samozrejme, aplikáciu každej takej metódy je nutné dobre analyzovať. Ak by sa napríklad malo oceňovať majetkovou metódou, tak je vhodné „ošetriť“ aj majetok, ktorý už bol v minulosti vyradený a odpísaný. Inak by sa naň nemuselo prihliadať. Teda ak by bolo v majetku spoločnosti auto s nadobúdacou cenou 100 tis. eur, a po odpisoch by bola jeho účtovná hodnota nula a došlo by k jeho vyradeniu, a ak by sa „po rokoch“ stanovovala cena obchodného podielu, pričom by sa nezohľadnilo predmetné (evidencia vyradeného majetku), tak by mohlo o „túto stratu“ dôjsť k zníženiu hodnoty obchodného podielu.
