Dnešný článok je voľným pokračovaním článkov: 

Zábezpeka na DPH? Zlý inštitút je po 1.1.2016 ešte „horším a nebezpečnejším“ a 

Ako sa z úspešného zamestnanca stane dlžník a rizikový subjekt pre registráciu k DPH

Poďme priamo k veci:

Podľa § 4c ods. 1 písm. a) zákona o DPH:

„Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou 4b) bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak

a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby,

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,

2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby“.

Pre vysvetlenie zdaniteľnou osobou môžem byť JA ako SZČO, keď budem podnikať formou živnosti, bez právnej formy ako napr. „eseročka“.

Podľa § 4c ods. 1 písm. c) zákona o DPH:

(1) Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou 4b) bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak

c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby,

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,

2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom.

Pre vysvetlenie zdaniteľnou osobou je MOJA napr. „eseročka“, teda nepodnikám formou živnosti, ale formou obchodnej spoločnosti.

Právne nezrovnalosti:

V zákone o DPH sa v zmysle vyššie uvedeného uvádza len pojem spoločník a konateľ. Tieto pojmy v zmysle Obchodného zákonníka platia len pre „eseročku“. Zákon o DPH nehovorí nič o akcionárovi a predstavenstve čo sú zasa obchodnoprávne pojmy akciovej spoločnosti. Otázka znie, či sa vyššie uvedené podmienky uvedené v zákone o DPH vzťahujú len na právnu formu „eseročky“. Ak áno, tak potom by boli z „bremena zábezpeky“ oslobodené „akciovky“. Inak povedané, ak „narobím“ dlhy v eseročke a budem zakladať novú spoločnosť, tak zábezpeku platím. Ak „narobím“ dlhy v „akciovke“ a budem zakladať novú spoločnosť, tak zábezpeku neplatím. Je fér aby inak rovnocenné právne formy podnikania, poskytovali podnikateľom iné práva a povinnosti ?

Daňový úrad sa zrejme prikloní ku gramatickému výkladu (pochybujem o inom názore), a teda zákon bude vykladať v prospech akciovky. Je to tak „jednoducho napísané“ v zákone a teda platí téza:

„Ak som „narobil“ dlhy v „eseročke“ a budem zakladať novú spoločnosť, tak zábezpeku platím. Ak som „narobil“ dlhy v „akciovke“ a budem zakladať novú spoločnosť, tak zábezpeku neplatím“

To isté platí pre prípad, ak by som narobil dlhy ako SZČO, resp. živnostník, tak pri zakladaní novej spoločnosti neplatím zábezpeku.

Otázka teda znie, prečo by mal byť znevýhodnený ten, čo podnikal právnou formou „eseročky“ oproti tomu, kto podnikal formou akciovky či živnosti ?

Tu môžeme naraziť na právny, a možno aj ústavný problém. Novela nie je koncipovaná správne.  Osobne si myslím a zastávam názor, že zákonodarca mal v úmysle postihnúť všetkých čo „narobili“ v minulosti dlhy na daniach, bez ohľadu v akej právnej forme podnikali (živnosť, eseročka, akciovka, atď.), pričom takýto „negramatický“ výklad zákona môže byť prijatý aj súdom. Ak by bol úmysel štátu iný, a teda aby postihoval len niektorých, tak je to z hľadiska práva „ešte horšie“ .

Ak bolo filozofiou a účelom novely postihnúť všetkých tých, ktorí „narobili“ dlhy „bez rozdielu“, tak výklad zákona sa môže uberať aj tým smerom, že pod pojem spoločník sa subsumuje napr. aj akcionár a pod pojem konateľ aj štatutárny orgán akciovej spoločnosti (širší výklad zákona). Môže tak nastať prípad s IT firmou, JAS a ich akciami ako som uviedol v predchádzajúcom článku. Či zákonodarca chcel „bremeno zábezpeky“ vzťahovať len na tých čo podnikali formou „eseročky“, alebo to je len jeho „nevedomosť“ pri koncipovaní zákona, ťažko posúdiť. „Samozrejme“ dôvodová správa o tom mlčí.

V konečnom dôsledku je podľa môjho názoru myšlienka zavedenia, či novely už zavedenej zábezpeky na DPH, je opäť zle legislatívne riešená. Spôsobuje neistotu, dokonca „únikovú cestu“ pre tých, ktorí „narobili“ dlhy podnikaním formou živnosti či akciovky, pričom môžu bez bremena zábezpeky na DPH zakladať nové spoločnosti a podnikať ďalej (ak sa bude DÚ držať gramatického výkladu). Účelom zábezpeky na DPH je finančné krytie pre prípad daňovej insolvencie. Účinkom sa tento inštitút minie vtedy, ak bude dlžník využívať na podnikanie „akciovky“.