V súčasnosti sa v „dielni“ Ministerstva financií pracuje na návrhu zákona, ktorým sa majú zaviesť licenčné poplatky. Je to „akási paušálna daň“ pre spoločnosti(nie pre živnostníkov), ktoré ukončia rok s nulou, stratou, ale aj miernym ziskom. Základná predbežná teória zákona vyplýva z toho, že spoločnosti s obratom do 500000,- € budeme deliť do „dvoch košov“. V prvom „koši“ budú neplatitelia DPH, ktorí budú platiť licenčný poplatok vo výške 480,- €/rok. V druhom „koši“ budú platitelia DPH, ktorí budú platiť licenčný poplatok vo výške 960,- €/rok. Osobitnú kategóriu tvoria spoločnosti, ktorých obrat je nad 500000,- €. Takéto spoločnosti budú zaťažené licenčným poplatkom vo výške 2880,- €. Samozrejme, bude tu možnosť odpočtu licenčného poplatku od „budúcej“ daňovej povinnosti. Na druhej strane sa však licenčný poplatok bude týkať i spoločností, ktorým vznikne malá daňová povinnosť. V takomto prípade musia takéto spoločnosti doplatiť vzniknutý rozdiel do výšky stanoveného licenčného poplatku. Ak vznikne povinnosť zaplatiť daň nad výšku licenčného poplatku, tak sa platí len daň. Licenčné poplatky sa majú vzťahovať na hospodárske výsledky dosiahnuté za rok 2014, pričom ich splatnosť bude v roku 2015.
Príklad:
- Spoločnosť neplatiteľ DPH je povinná zaplatiť za rok 2014 daň z príjmu vo výške 100,- €. Keďže jej daňová povinnosť nedosahuje ani úroveň 480,- €, tak sa vzťahuje na ňu licenčný poplatok vo výške 480,- €. Spoločnosť je teda povinná doplatiť rozdiel do výšky licenčného poplatku, čo je 380,- €. Týchto 380,- € si môže spoločnosť odpočítať od „budúcej“ daňovej povinnosti v rozsahu 3 rokov, samozrejme len za predpokladu, že daňová povinnosť bude za nasledujúce roky vyššia ako 480,- €/jeden rok.
Vyššie uvedené bude mať nesmierny dopad na nespočetné množstvo tzv. „spiacich“ firiem. Jedná sa o spoločnosti, ktoré už roky nevykonávajú žiadnu činnosť. Jednoducho povedané, pre podnikateľov bolo oveľa jednoduchšie podávať nulové priznania ako spoločnosť zrušiť a vymazať z obchodného registra.
Na Slovensku je veľmi jednoduché spoločnosť založiť, resp. kúpiť si tzv. readymade spoločnosť. Oveľa komplikovanejšie je spoločnosť zrušiť a vymazať z obchodného registra. Mnohí podnikatelia nepodstupovali proces komplikovanej likvidácie, ale dali len podnet na súd, aby im spoločnosť vymazal z obchodného registra. V takomto prípade (samozrejme ak spoločnosť nemala majetok pohľadávky, záväzky, „jednoducho v nej nič nebolo“) podnikateľ nemal žiadnu starosť nakoľko celú agendu za neho „vybavil“ súd. V súčasnosti ešte platí, že súd musí pred rozhodnutím o zrušení takejto spoločnosti zverejniť na 3 mesiace v Obchodnom vestníku oznámenie, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Od prvého decembra bola však poslednou novelou Obchodného zákonníka táto lehota predĺžená na 6 mesiacov. V praxi sa vyskytne isto mnoho podnikateľov, ktorí podajú podnety na zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Logicky nebudú chcieť za svoje spiace „schránky“ platiť licenčné poplatky. Dôležitú úlohu tu však zohráva čas, nakoľko úprimne pochybujem, či registrový súd vymaže spoločnosť do konca roka 2014 ( 6 mesiacov sa nedeje nič, len plynie lehota oznámenia v Obchodnom vestníku ). V tejto súvislosti predpokladám, že ak podnikateľ stihne spoločnosť vymazať do konca roka 2014, tak nebude musieť platiť licenčný poplatok (finálna podoba zákona však môže mať verziu, že podnikateľ bude musieť platiť alikvotnú časť licenčného poplatku za počet mesiacov existencie spoločnosti v danom roku. Ak by bola spoločnosť vymazaná v júni 2014 –výška licenčného poplatku by bola logicky polovičná. Zákon ešte nie je schválený, čiže záver o predmetnom možno ustáliť až sa „narodí“).
Odporúčanie:
- Nepodávať podnet na zrušenie spoločnosti súdom, nakoľko sa jedná o dlhé konanie, poslednou novelou sa ešte predĺžila lehota zverejnenia z 3 na 6 mesiacov, predpokladaná obava, že súd nevykoná výmaz do konca roka 2014 a teda predmetná spoločnosť musí platiť licenčný poplatok za 2014, vzniká jej teda záväzok vo vzťahu k štátu. Predmetný predpoklad potvrdzuje i fakt, že predmetné konanie nie je viazané lehotami. Nie je stanovený čas, dokedy musí súd takúto spoločnosť vymazať z registra. Z dôvodu nárastu predmetnej agendy na súdoch, ktoré aj tak „už teraz nestíhajú“, možno predpokladať, že takéto konania nebudú „prioritou súdu“ v znamení hesla: „nemám lehotu, mám čas“. Ak sa už podnikateľ rozhodne podať podnet na zrušenie spoločnosti súdom, tak by mal urobiť tak do konca novembra 2013 s využitím prechodných ustanovení poslednej novely Obchodného zákonníka, nakoľko vtedy sa na neho bude vzťahovať ešte „starý“ režim Obchodného zákonníka – teda na oznámenie v Obchodnom vestníku sa bude vzťahovať len 3 – mesačná lehota. Podnikateľ by mal v prípade podania podnetu brať na vedomie „prax a jednoduchú logiku“. Najviac spoločností je v Bratislavskom kraji, najviac zaťažený súd – sídlo spoločnosti zmení podnikateľ za týždeň, získa výhodu miestnej príslušnosti menej zaťaženého súdu = predpoklad vyššej rýchlosti výmazu spoločnosti z obchodného registra.
Podľa osobného názoru autora by predkladateľ predmetného zákona mal v zákone zadefinovať prostredníctvom prechodným ustanovení zákona isté prechodné obdobie, inak povedané, aby podnikateľ mal čas napríklad dvoch rokov na to aby spoločnosť vymazal z registra, resp. ak by začalo predmetné konanie na registrovom súde, tak na predmetnú spoločnosť by sa licenčný poplatok nevzťahoval. Podnikatelia, hoci majú len „spiace“ spoločnosti, ktorí nič nemajú, nikomu nič nedlžia, budú nútení dopĺňať „štátnu kasu“. Bez prechodného ustanovenia, resp. predmetnej výnimky, budú mnohí pykať za to, že jednoducho nechali spoločnosť „spať“. V živote si logicky podnikateľ volí ľahšiu cestu, teda skôr podá nulové priznanie, ako keby mal platiť právnika, účtovníka, poplatky a podstupovať komplikovanú cestu likvidácie. Štát predsa „vie“, že likvidácia a výmaz spoločnosti je komplikovaný proces bežne trvajúci aj rok, tak by na základe tohto poznatku mal uvažovať o prechodnom ustanovení, resp. predmetnej výnimke. V konečnom dôsledku, na základe toho, že štát stanovil ťažké prekážky pri výmaze spoločnosti pri jej výmaze, „donútil“ mnohých podnikateľov k výberu možnosti spoločnosti radšej nerušiť, ale skôr ich „uspať“ a podávať nulové priznania. To je príčinou veľkého množstva spiacich spoločností.
Najlepšia možnosť ako sa takejto spoločnosti „zbaviť“ je ju predať. Takáto spoločnosť môže mať výhody, o ktorých predávajúci ani nevie. Napríklad zaujímavé zostatky na účtoch v účtovníctve z minulých období, zaujímavý predmetný podnikania (viazaná živnosť, špeciálne oprávnenie – napríklad SBS, realitná činnosť, nákladná preprava, iné), vek spoločnosti. Kupujúci, ktorý sa chce napríklad prihlásiť do súťaže, získať grant, musí mnohokrát spĺňať napríklad „formálnu“ podmienku dlhšej existencie, dlhšieho podnikania v predmetnej oblasti. Taktiež v prípade žiadosti o úver požaduje banka istý vek spoločnosti, podané daňové priznania. Takú spoločnosť však kupujúci nemá, ani nezaloží. Je nútený ju kúpiť. V konečnom dôsledku získava predávajúci aj kupujúci, ale aj štát, nakoľko prostredníctvom „naštartovania“ nového projektu na spiacej spoločnosti získava peniaze na daniach. Sprostredkovali sme predaj desiatok takýchto starších, spiacich spoločností, v ktorých sme samozrejme vykonali náš interný audit. Tieto spoločnosti „ožili“ a teda z produkcie platia dane, predávajúci a kupujúci sú spokojní. Samozrejme nie každá spoločnosť je na predaj, u niektorej treba aktívne konať a rozhodnúť o jej zrušení, v súlade so zákonom vykonať jej výmaz z obchodného registra. Samozrejme treba si uvedomiť, že čas neúprosne „beží“. Zrušenie spoločnosti je komplikovaný proces, o ktorom sa môžete dočítať v nasledujúcom článku.
Žiaľ mnohí podnikatelia budú uvažovať o prepise spoločnosti na „nespôsobilú“ osobu, čo im však môže spôsobiť v budúcnosti starosti. Tento spôsob riešenia nepovažujem za rozumný.
Vyššie uvedené je predpoklad autora, ktorý ešte nie je schválený v zákonnej podobe.
