Pripravovaná novela Obchodného zákonníka „zavarí“ „eseročkám“. Táto obľúbená právna forma podnikania stratí na atraktivite, a nahradia ju „akciovky.“ Ak podnikateľ disponuje kapitálom vo výške 25 tis eur, tak najlepším riešením je založenie akciovej spoločnosti. V takomto prípade sa mu nevyplatí ani zakladať spoločnosť s ručeným obmedzeným, nakoľko hoci bude mať takáto „eseročka“ základné imanie 25 tisíc eur, tak i napriek tomu sa bude na ňu vzťahovať tzv. inštitút „vrátenia vkladu“. V praxi to znamená, že štát bude môcť prostredníctvom súdu posudzovať, či právny úkon (rozumej obchod) medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, resp. s ním spriaznenou osobou je obvyklý s poukazom na trhové podmienky (predpokladám najmä dôraz na cenu). V prípade, ak by predmetný obchod nebol obvyklý, tak nastupuje „ručenie a zodpovednosť“ vedenia spoločnosti.
Možný príklad z praxe:
Spoločnosť má s bratom jej spoločníka uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej brat spoločníka dodáva spoločnosti prepravné služby. Na základe tejto služby dôjde zo strany spoločnosti k úhradám za predmetné služby. Ak sa však objaví veriteľ spoločnosti, a dokáže preukázať, že ceny neboli obvyklé, primerané trhovým podmienkam, tak možno tento obchod „akože anulovať“, a „neobvyklé“ peniaze ktoré na základe neho vyšli von zo spoločnosti požadovať späť, za čo ručí vedenie spoločnosti. Paradoxne samotnej spoločnosti nemusela vzniknúť žiadna ujma na majetku, obchod mohol byť pre ňu výhodný, najmä z dôvodu prípadu inej synergie. Napríklad, možno spoločnosť platí za prepravné služby väčšie sumy ako je obvyklé, ale za to má možnosť bezplatne, resp. za „malé“ peniaze umiestňovať reklamné nosiče na autách prepravcu.
Prípadov z praxe môže byť mnoho, a nie každá cena, ktorá nespĺňa atribút obvyklosti musí byť podvod. Zdá sa, že všetky takéto prípady žiaľ „hádže“ štát do jedného „koša“. Obvyklosť by mala byť posudzovaná logicky z komplexného pohľadu, aj s prihliadnutím na možné synergie. Malo by sa brať do úvahy, že cena je stanovená dohodou obchodných partnerov, nakoľko ony vedia v nej najlepšie zohľadniť plusy, mínusy, riziká obchodu, pričom vo finále sa jedná len o číslo, v ktorom je zahrnutých x –faktorov. Nepriame regulácie to „naštrbujú“ a spôsobujú neistotu. Paradoxne, ak by išlo o obchod spoločnosti s niekým z okruhu spriaznených osôb, tak logicky i riziko z prípadného „anulovania obchodu“ a vrátenia jeho „neobvyklej“ hodnoty by malo mať dopad na určenie ceny, lebo sa jedná taktiež o riziko. Ťažko si však predstaviť, ako ju budú posudzovať naše súdy so znalcami. Pokiaľ podnikateľ podniká v istom odvetví desiatky rokov, tak nik nemôže mať lepší prehľad o vývoji trhu, pohybe cien, obvyklosti obchodov v danom odvetví. Bude komplikované, aby súd, resp. znalec určil čo je a čo zasa nie je obvyklé. To je „schodné“ len pre prípad absolútnych nepomerov, kedy je možno odchýlka od ceny niekoľko násobná....
POZOR: Tento inštitút sa bude vzťahovať aj na už existujúce „eseročky“ !!!!
Možná „zneužiteľnosť“ inštitútu „vrátenia vkladu“
Z pohľadu „špekulatívnych a fiktívnych“ veriteľov možno tento inštitút aj zneužiť, stačí poukázať na to, že spoločnosť uzatvorila obchod so spriaznenou osobou...tým sa môže spustiť „kolotoč krivých obvinení “ v civilnom procese, ktorý sa môže preklápať do mimosúdnych rokovaní s „finále“, že „akože“ veriteľ získa niečo na čo nemá nárok, ale spoločnosť, resp. jej vedenie radšej to niečo dá, aby „mala pokoj“ od prípadných hoci len slabo podložených nárokov.... jednoduchá psychológia s pragmatickým riešením (podobný stav pragmatizmu nastával v praxi s prípadom výkupu akcií ód minoritných akcionárov s cieľom eliminácie činnosti spoločnosti).. ako totálny paradox vyznieva prípad, kedy spoločnosť s jedným spoločníkom tohto spoločníka zamestná, čiže je tam vzťah „totálnej spriaznenosti“. Otázkou ostáva výška mzdy, je obvyklá, nie je obvyklá ? ak by nebola obvyklá, tak by sa mohla stať, že časť hodnoty vyplatenej mzdy, ktorá je neobvyklá musí byť vrátená ..... Ako to bude v prípade ak podnikateľ disponuje eseročkou aj živnosťou a vzájomne medzi týmito dvoma právnymi formami obchoduje, fakturuje ? Ako sa bude posudzovať obvyklosť tohto obchodu ?
Vyššie uvedené bude tlačiť právnu formu „eseročky“ do kúta, pričom do popredia sa budú dostávať „akciovky“, na ktoré sa predmetný inštitút nevzťahuje.
Taktiež nepochopiteľne vyznieva i „totálny formalizmus“ pri povinnosti uvádzania hodnoty základného imania, rozsahu jeho splatenia na firemných dokladoch. Ak dôjde k omylu, a podnikateľ zabudne predmetné uviesť na firemnej listine, tak ručí za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom, hoc podniká formou kapitálovej spoločnosti, ktorá má už v samotnom názve OBMEDZENÉ RUČENIE. Primeranosť sankcie za banalitu tu dostáva poriadne na frak...
Jednoduchou rečou povedané: najprv sa do zákona o dani z príjmov „dostane“ daňová licencia, čo je paušálny poplatok, daň z toho, že podnikateľ vlastní firmu. Hoc nedosiahol žiaden príjem a teda nemožno tento inštitút logicky „posadiť“ do zákona (s názvom) o dani Z PRÍJMOV, na druhej strane sa „nepriamo“ zavádza „osobné ručenie“ za kapitálovú spoločnosť s ručeným obmedzeným.
Časté turbulencie a dovoľujem si tvrdiť „nepochopiteľné“ zmeny v právnych predpisoch spôsobujú chaos, o čom nie je pochýb. Tento chaos žiaľ však vyhovuje opäť len „vyvoleným“.
