Daňové licencie znepríjemnili život mnohým podnikateľom, uvádzajú všetky média. Osobne si však myslím, že najviac sú dotknuté osoby, ktoré so spoločnosťou už dlhší čas nepodnikajú, resp. disponujú takouto „mrtvou“ spoločnosťou. Ťažko posudzovať správnosť kroku, ktorým sa daňové licencie zaviedli. Spôsob, akým to štát uzákonil však podľa mňa nie je práve najšťastnejším riešením. Predmetné možno „naráža“ na ústavne právo podnikať a slobodný prístup k podnikaniu. Jednoducho povedané, ak chcem teraz podnikať, tak musím „platiť, bez ohľadu na to či niečo zarobím alebo nie. Ak ale budem podnikať formou SZČO, tak daňovú licenciu neplatím. Možno hovoriť o rovnakom prístupe k podnikaniu ? Vzhľadom k tomu by som skôr daňové licencie chápal ako istú formu majetkových daní, tak ako je to napríklad pri dani z nehnuteľnosti. Niečo vlastním, tak platím. Ak vlastním napríklad obchodnú spoločnosť, tak platím (samozrejme viem, že daňová povinnosť je potom na samotnej spoločnosti, ide mi ale o základný princíp vnímania veci). Prvým základným paradoxom je názov právneho predpisu – zákon o dani z príjmov. Logicky, daň sa platí, ale z nejakého príjmu. Ak nedosahujem príjem, tak logicky nemôžem platiť daň z príjmu, a nemôže sa hovoriť o úprave v zákone o dani z príjmov. Som toho názoru, že ak chcel štát zaviesť daňové licencie, tak mal zvoliť inú právnu podobu. Skôr inklinujem tomu, že je to v princípe istý poplatok za to, že niečo vlastním. Daňová licencia je teda z princípu bližšie k dani z nehnuteľnosti, ako k dani z príjmov. Samozrejme táto úvodná teória, a vôbec úvaha, ako mohlo byť a nie, a malo byť, atď. .. je bezpredmetná, nakoľko sa treba vyrovnať so stavom ktorý sa zaviedol. Z filozofickej úvahy tak rovno „mierim“ k zákonu, ktorý ustanovuje istí výnimky a podmienky, kedy daňovú licenciu zaplatiť a kedy zasa nie, za akých podmienok je isté prechodné obdobie, kedy sa daňová licencia neplatí, atď.
Zmena zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ktorá zaviedla s účinnosťou od 1. Januára 2014 daňové licencie pre právnické osoby, zároveň v § 46b ods. 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ustanovila výnimky, kedy sa na daňovníka nevzťahuje platenie daňovej licencie. Popri daňovníkovi, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol; daňovníkovi, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu a daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie; je to daňovník, ktorý je v likvidácii alebo v konkurze. Zákonodarca teda medzi výnimky zaradil aj daňovníka, ktorý neplatí daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína dňom vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.
To znamená, že za ten čas čo je spoločnosť v likvidácii sa daňová licencia neplatí. Spoločnosť vstupuje do likvidácie na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré v prípade s.r.o. musí byť schválené dvojtretinovou väčšinou všetkých spoločníkov (ak spoločenská zmluva neustanovuje vyšší počet hlasov) a na zápisnici z valného zhromaždenia spoločnosti musí byť podpis predsedu valného zhromaždenia overený. V prípade akciovej spoločnosti sa z valného zhromaždenia musí vyhotoviť notárska zápisnica a tak isto je potrebné aby so zrušením súhlasila dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov. Do likvidácie spoločnosť vstupuje ku dňu, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia, takže je na rozhodnutí spoločníkov, aký deň si stanovia, za deň vstupu spoločnosti do likvidácie. Valné zhromaždenie spoločnosti zároveň vymenuje aj likvidátora spoločnosti, ktorým je väčšinou niektorý z konateľov. Likvidátor je následne povinný podať návrh na obchodný register za účelom zápisu vstupu spoločnosti do likvidácie. Tento návrh do obchodného registra by sa mal podať do 30 dní odo dňa uskutočnenia zmeny, v prípade vstupu spoločnosti do likvidácie začína plynúť táto 30 – dňová lehota od dňa uvedeného v zápisnici. Ak sa návrh nepodá v tejto lehote, tak spoločnosť „riskuje“ pokutu od registrového súdu. Z vyššie uvedeného teda logicky vyplýva, že podmienky vstupu do likvidácie sú splnené podpisom zápisnice, a nie zápisom do obchodného registra. Daňovému úradu možno skutočnosť vstupu do likvidácie preukázať i zápisnicou, pričom nepotrebujem výpis z obchodného registra.
Zákon o dani z príjmov obsahuje z hľadiska platenia daňovej licencie jedno veľmi dôležité ustanovenie a to ustanovenie § 52za ods. 8 v rámci prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2014, ktorý znie „Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2014, neplatí daňovú licenciu podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.“ Z tohto vyplýva záver, že keď spoločnosť vstúpi do likvidácie v roku 2014, neplatí daňovú licenciu a ani jej alikvótnu časť a to ani za čas, ktorý predchádza vstupu spoločnosti do likvidácie, a ako už bolo spomenuté vyššie, spoločnosť neplatí daňovú licenciu za celý čas, počas ktorého je v likvidácii. Nebolo by to tak, v prípade ak by spoločnosť vstúpila do likvidácie v roku 2015, v tom prípade by musela zaplatiť daňovú licenciu za celý rok 2014 a alikvótnu časť licencie za 2015 až do dňa, ktorý predchádza vstupu spoločnosti do likvidácie.
Je dôležité tiež poznamenať, že likvidácia spoločnosti je stav, ktorý nemusí v každom prípade viesť k zániku spoločnosti a jej výmazu z obchodného registra. Totižto obchodný zákonník dáva spoločníkom možnosť zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie a to až do času, než sa začalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia sa skončí výkon funkcie likvidátora, likvidátor je povinný odovzdať všetky doklady o priebehu likvidácie štatutárnemu orgánu spoločnosti a spoločnosť môže ďalej pokračovať v podnikaní.
Netreba tiež zabudnúť, že pokiaľ je spoločnosť v likvidácii a nedošlo k jej skončeniu, spoločnosť nie je povinná podávať daňové priznanie. Je tu isté dočasné odbremenenie od podávania daňového priznania. Prvé daňové priznanie po vstupe do likvidácie treba podať až keď sa likvidácia skončí alebo ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Daňové priznanie treba podať za obdobie odo dňa vstupu do likvidácie do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. To znamená, keď spoločnosť vstúpi do likvidácie v roku 2014, a neskončí sa likvidácia v roku 2015, najbližšie daňové priznanie sa podáva v roku 2016. V ďalšom období už spoločnosť podáva daňové priznanie každý rok.
