Pozor na neuhradené faktúry - článok v TRENDe

12. November 2014
Rady, tipy, úvahy

V ôsmej časti seriálu Vaša Eseročka sa dočítate čo s neuhradenými pohľadávkami a hlavne ako sa im brániť

Tento seriál pre Vás pripravuje spoločne s týždeníkom TREND.  Článok čítajte na webe TRENDu, http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-firemne-financie/aby-neuhradene-pohladavky-vasu-firmu-nepochovali.html 

Aby neuhradené pohľadávky vašu firmu nepochovali

Neuhradené faktúry. V podnikateľskom prostredí na Slovensku nič výnimočné. V každom prípade, ak ich podnikateľ podcení, môžu vážne ohroziť jeho biznis. Čo sa dá s pohľadávkami robiť?

Najdôležitejšou zásadou je, riešiť ich čo najskôr. Z dostupných štatistík totiž vychádza, že už po šiestich mesiacoch po uplynutí splatnosti pohľadávky klesá jej vymožiteľnosť len na 55 percent. Po jednom roku je to už iba 25 percent. Ak firma vymáhanie zanedbá, k peniazom sa nikdy nedostane.

Aký spôsob vymáhania pohľadávky je najúčinnejší? Podľa vedúceho právneho oddelenia spoločnosti M2Business Jána Marôneka, v rovine právnej teórie to nie je problém. Podá sa žaloba, následne sa s rozsudkom ide za exekútorom. Problém nastáva vtedy, ak sa vyriešenie pohľadávky naťahuje aj na roky.

Lustrácia obchodného partnera

Najväčšia zodpovednosť za úspešné vymoženie je priamo na samotnej spoločnosti. Ak je spoločnosť aktívna, uskutočnila všetky preventívne kroky, má riadne "ošetrené" doklady, a teda nemala by mať problém s unesením dôkazného bremena a pristupuje k vymáhaniu pohľadávok včas (do 90 dní od ich splatnosti), tak percento úspešného vymoženia sa rapídne zvyšuje.

"Odporúčam najmä lustráciu obchodného partnera, aplikáciu rozhodcovskej doložky pre prípadsporu, využitie zabezpečovacích právnych inštitútov ako záruka, záložné právo, ale aj iných právnych možností ako je napríklad výhrada vlastníckeho práva," vymenúva J. Marônek potrebné kroky.

Hlavná podstata úspechu je v preverení majetku dlžníka. "Pokiaľ veritelia nemajú prehľad o majetku dlžníka, tak idú do veľkého rizika. Ak si preklepnem zmluvného partnera na začiatku, sledujem jeho majetkové pomery aspoň na http://www.registeruz.sk, kde je v súvahách a výkazoch uvedený majetok a jeho pohyb, tak nemusím neskôr plakať nad rozliatym mliekom," hovorí J. Marônek.

V prípade, ak ide o kontrakt s novozaloženou alebo kúpenou ready made spoločnosť, tak alfou a omegou je ten, kto za ňou stojí. Ak to podnikateľ nevie, mal by žiadať vyplácať preddavky, respektíve plnenia po častiach hoci celý projekt nie je ešte dokončený. 

Zabezpečenie platby

Je veľa spôsobov ako si platbu zabezpečiť. "Poistiť si ju môžeme okrem iného aj jednoduchou klauzulou výhrady vlastníckeho práva. Inak povedané, ak mi odberateľ nezaplatí v plnom rozsahu, tak nenadobudne k veci vlastnícke právo."

Napríklad stavebný biznis funguje mnohokrát na reťazi dodávok a v jasnej hierarchii: investor - generálny dodávateľ - dodávateľ. Pod ním sú ešte subdodávatelia. Na konci reťazca je subdodávateľ, ktorý je spravidla najmenší, a teda ku "koláču", ak nejaký ešte ostane, sa dostane ako posledný. Už samotný investor špekuluje a hľadá zámienky, ako nevyplatiť hlavného dodávateľa. Logicky tento postup následne uplatňuje aj hlavný dodávateľ voči subdodávateľom, skôr menším podnikateľom.

Celý kolotoč nevyplácania vznikne od zdroja, keď sa neošetrí vzťah medzi investorom a hlavným dodávateľom. Hlavný dodávateľ by mal zastrešovať aj subdodávateľov, a teda preniesť na seba bremeno "zaistenia" peňazí pre všetkých.

Subdodávateľ sa môže poistiť a chrániť napríklad tým, že hlavnému dodávateľovi oznámi, že pokiaľ nezaplatí, tak nemá vlastnícke právo k dodanému tovaru. Z toho vyplýva, že nemôže odovzdať riadne stavbu investorovi.

Outsorcing pohľadávok

Výhodou mandátnej správy podľa J. Marôneka  je, že podnikateľ posúva včas "mladé" pohľadávky na externú spoločnosť, ktorá sa vymáhaniu profesionálne venuje.

Externá vymáhačská spoločnosť spravidla začína mimosúdnym vymáhaním. Dlžníka kontaktuje listom, sms, telefonátom alebo ho navštívi. Ak je mimosúdne riešenie neúspešné, tak sa pokračuje v konaní pred súdom.

Spoločnosť, ktorá vymáha pohľadávku by mala analyzovať zmluvné vzťahy, právne ich ošetriť v záujme bezproblémového vymáhania pohľadávok.

"Môže ísť napríklad o rozhodcovskú doložku v zmluve, keď súd nahrádza iný súkromný subjekt, ktorý by mal rozhodovať oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Výhodou rozhodcovského konania je nízka možnosť použitia opravných prostriedkov. Dlžník nemôže umelo (procesne) naťahovať spora odkladať prípadnú exekúciu," opisuje postup v prípade, ak firma vymáhanie pohľadávky zverí inej spoločnosti.  

Mnohé spoločnosti si pri vymáhaní pohľadávok neberú vopred žiadne poplatky a odmena im patrí až po ich úspešnom vymožení.

Súdna cesta 

Ak veriteľ stratí trpezlivosť, začne pohľadávku riešiť na súde. Tomu treba podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Predtým treba preveriť finančnú a majetkovú situáciu dlžníka. Vlastníci nehnuteľností sú uvedení na www.katasterportal.sk, majetok firmy sa dá zistiť  aj z účtovnej závierky. Dlžníka je možné si preveriť aj v zoznamoch dlžníkov v Sociálnej poisťovni, na daňovom úrade.

Po tom, ako súd vydá platobný rozkaz, môže dlžník zaplatiť svoj dlh. Druhou možnosťou je, že svoj dlh síce nezaplatí, ale platobný rozkaz prevezme a nepodá voči nemu odpor. Dlžník tiež môže voči rozkazu podať odpor a súd nariadi vo veci pojednávanie. Platobný rozkaz môže súd tiež zrušiť, lebo ho nebolo možné doručiť dlžníkovi do vlastných rúk a vo veci nariadi pojednávanie.

Ak dlžník nezaplatí svoj dlh na základe vydaného platobného rozkazu, avšak tento platobný rozkaz prevezme a v zákonnej lehote 15 dní od jeho doručenia nepodá proti nemu odpor, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Následne je potrebné podať návrh na exekúciu súdnemu exekútorovi. K návrhu treba priložiť osvedčenú kópiu platobného rozkazu. Tu však platí, kto skôr príde, ten skôr berie. Často exekúcia končí neúspešne - dlžník sa zavčasu zbavil všetkého majetku.

Konkurz

Počas vymáhania pohľadávok môže byť vyhlásený konkurz alebo sa dlžník ocitne v reštrukturalizácii. Túto skutočnosť možno zistiť z Obchodného vestníka.

V prípade vyhlásenia konkurzu je potrebné prihlásiť pohľadávku do 45 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Ak bola povolená reštrukturalizácia, na prihlásenie pohľadávky je zákonná 30-dňová lehota odo dňa povolenia reštrukturalizácie.

V prípade zmeškania lehôt na prihlásenie pohľadávky do konkurzu alebo reštrukturalizácie je viac ako pravdepodobné, že veriteľ už nikdy svoje pohľadávky nevymôže. 

Pri konkurze platí zásada pomerného uspokojovania veriteľov. Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii  je dlžník, ktorý sa nachádza v úpadku, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu - a to do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. V praxi sa toto nedeje.

Zodpovednosť štatutárov za úpadok firmy posilnila novela Obchodného zákonníka. Od januára platí, že do nového registra diskvalifikácií môže byť zapísaný štatutár spoločnosti na základe súdneho rozhodnutia. Dôvodom na takýto zápis bude právoplatný rozsudok zákazu činnosti alebo porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V druhom prípade musí firma tiež zaplatiť pokutu vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, teda 12 500 eur.

Štatutára firmy z Obchodného registra vymažú. Nebude už môcť vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu. Musí pritom o tom informovať (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o vylúčení) všetky spoločnosti, kde figuroval. Ak by naďalej pôsobil v týchto firmách, ručí voči veriteľom za záväzky, ktoré počas svojej diskvalifikácie dohodol.

Ak sa spoločnosť dostane do konkurzu, pohľadávky rieši správca .Ten zisťuje výšku majetku. Musí pritom vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka "ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť."

Čo je dôležité pri pohľadávkach

 

  • firma musí sledovať lehotu, v ktorej sa pohľadávka nachádza po splatnosti,
  • po splatnosti pohľadávky začína plynúť premlčacia lehota, ktorá je vo všeobecnosti v obchodno-právnych vzťahoch štyri roky a v občianskoprávnych vzťahoch tri roky,
  • po uplynutí tejto lehoty môže dlžník v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a v tomto prípade už ani súd nemôže pohľadávku priznať,
  • veriteľ by mal dlžníkovi zaslať kvalifikovanú výzvu, aby v lehote vo výzve splnil svoj záväzok,
  • veriteľ pri dobrovoľnom plnení nebude požadovať od dlžníka zaplatenie úroku z omeškania a zmluvných pokút, v súdnom konaní bude požadovať aj zaplatenie úroku, zmluvných pokút a trov súdneho konania,
  • svoj záväzok by mal dlžník uznať písomne, najlepšie v notárskej zápisnici. Tá potom slúži ako exekučný titul na vymáhanie pohľadávky exekútorom bez súdneho konania,
  • na písomnom uznaní záväzku dlžníka by mal byť aspoň úradne overený podpis dlžníka pre prípad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Ak veriteľ má písomne uznaný záväzok dlžníka, premlčacia lehota záväzku sa predlžuje na desať rokov,
  • ak dlžník nechce platiť, treba podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.

Seriál Vaša eseročka pripravujeme v spolupráci s JUDr. Jánom Marônekom z firmy M2 Business, ktorá zabezpečuje zakladanie, predaj firiem, vymáhanie pohľadávok, likvidácie a konkurzy firiem.  

Bol pre vás tento článok užitočný?
Zdieľajte ho s priateľmi.

Prihláste sa na odber noviniek

AUTOR ČLÁNKU

JUDr. Ján Marônek

JUDr. Ján Marônek je advokát a hlavný partner Advokátskej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. - www.maronekpartners.sk. Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o..

Ďalšie články z kategórie Rady, tipy, úvahy

Ďalšie články z kategórie Rady, tipy, úvahy