V prípade, ak podnikateľ ešte nedosiahol obrat 49 790,- €, ale chce a oplatí sa mu byť platiteľom DPH ešte pred dosiahnutím tohto obratu, tak podá žiadosť o dobrovoľnú registráciu k DPH. Podnikateľ tak „spadne“ pod režim dobrovoľnej registrácie k DPH, kedy môže byť v jeho prípade rozhodnuté dvoma spôsobmi (ak bude úspešný a žiadosť nebude zamietnutá). Jedným je prípad, kedy mu bude uložená povinnosť zloženia daňovej zábezpeky. V druhom prípade mu zábezpeka uložená nebude. Samozrejme predpokladáme, že sa jedná o korektného podnikateľa, ktorý nemá nedoplatky na dani (resp. jeho firma) a nebola mu zrušená registrácia k DPH.
Tip pre Vás: Namiesto naťahovania sa s daňovým úradom či máte nárok na dobrovoľnú registráciu k DPH a tŕpnutie akú výška daňovej zábezpeky Vám bude vyrubená, vyberte si z ponuky firiem registrovaných k DPH, 100% čistých a určených k okamžitému predaju. Ceny sú už od 2999€
Výber spôsobu determinuje správna úvaha správcu dane, ktorý skúma, či podnikateľ už vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle zákona o DPH, alebo sa len chystá a plánuje vykonávať ekonomickú činnosť podľa zákona o DPH. Správca dane môže (ale aj nemusí) vykonať miestne zisťovanie za účelom prešetrenia vyššie uvedenej skutočnosti, čo znamená, že zákon mu udeľuje právo zisťovať reálny skutkový stav.
RADA: Podnikateľ má právo na pridelenie IČ DPH aj vtedy, ak ešte len plánuje vykonávať ekonomickú činnosť. V zmysle smernice EÚ 2006/112/ES o DPH ako aj napríklad rozhodnutia európskeho súdneho dvora vo veci Rompelman (Vec 268/83) sa za ekonomickú činnosť považuje aj plán a prípravy na ňu – napríklad zmluvy o budúcich zmluvách, čiže hoc podnikateľ ešte nezačal podnikať, má právo na pridelenie IČ DPH, ak preukáže plánovanie podnikania.
Podnikateľovi by teda pri podaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu k DPH malo byť vyhovené, či už preukáže, že reálne vykonáva podnikanie (nákup tovaru, služieb, vystavenie faktúr), alebo preukáže „len“ plán vykonávať takúto činnosť (zmluvy o budúcich spoluprácach s obchodným partnermi, logicky zatiaľ neobchoduje, nepodniká v obave, že keby obchodoval, podnikal, tak by ešte nebol platiteľom DPH a teda by stratil zaplatenú DPH na vstupe nereflektujúc rozhodnutie ESD C – 280/10, ktoré bolo uvedené v predchádzajúcom článku: Ste platiteľom DPH ešte pred vydaním osvedčenia o pridelení IČ DPH ).
V oboch týchto prípadoch by mal mať podnikateľ logicky rovnaké postavenie, avšak nemá. Pre štát je v zmysle zákona o DPH ten podnikateľ, ktorý preukáže „len“ plán vykonávať ekonomickú činnosť „rizikovejší“, preto bude zaťažený daňovou zábezpekou (či je takéto nadstavenie daňovej zábezpeky v zákone o DPH správne, je podľa osobného názoru autora otázne). Táto sa skladá na účet správcu dane na 12 mesiacov a býva štandardne vyrubená aj v tisícoch eur. Môže sa stať, že to čo podnikateľ „ušetrí“ na základnom imaní (novela Obchodného zákonníka zavadzajúca jednoeurovú spoločnosť – momentálne vrátaná NRSR prezidentom), to následne „stratí“ na daňovej zábezpeke. Pre doplnenie len upresňujem, že zo zložených peňazí titulom daňovej zábezpeky štát neplatí žiaden úrok. Podnikateľ tak stráca na jeden rok „cash“, ktorý mu pravdepodobne „zrazí“ aj inflácia bez možnosti kompenzácie. To platí aj pre prípad absencie zápočtu daňovej povinnosti zo zábezpeky, čiže aj pre prípad ak podnikateľ nič nedlhuje na DPH (Neúročenie daňovej zábezpeky zo strany štátu autor považuje za nesprávne, nakoľko chýba vzájomná reciprocita, keďže pri daňovom dlhu je nútený podnikateľ znášať sankčné úroky).
Otázkou nie je len úročenie daňovej zábezpeky, ale aj to či kritéria na určenie jej výšky sú transparentné. Ak správca dane vyrubí zábezpeku v určitej výške, tak musí svoje rozhodnutie zdôvodniť, teda „ukázať“ ako a prečo sa dopracoval práve k takejto sume. Rozhodnutie s nedostatočným odôvodnením môže byť následne napadnuté na súde, nevylučujúc ani skúmanie na európskej úrovni. To isté platí aj pre absenciu platenia úrokov zo zábezpeky.
Absenciu platenia úrokov zo zložených daňových zábezpek možno prirovnať k nevyplateným úrokom z nadmerných odpočtov, ktoré boli vyplatené a preverené kontrolami bez nálezu. V takomto prípade podnikateľovi patrí úrok za obdobie „predĺženia“ daňovej kontroly, čo vyplýva aj z európskej judikatúry ako napríklad Molenheide a iní C-286/94 (bod 63) a Enel C-107/10 (bod 61). V týchto veciach teda boli priznané úroky, a teda s odkazom na európsku judikatúru by mali byť vyplatené i podnikateľom na Slovensku v obdobných prípadoch. „Časom“ budú na svete isto i európske rozhodnutia pojednávajúce o tom, či kritéria na určenie daňovej zábezpeky, jej výšky, ako aj absencia úrokov zo zloženej zábezpeky sú v súlade s európskym právom, čo možno bude implikovať (podľa autora potrebnú) novelu zákona o DPH
RADA: Zásadný rozdiel v daňovej zábezpeke pri dobrovoľnej registrácii a povinnej registrácie (presiahnutie obratu 49 790,- €) je v následkoch, ktoré nastanú, ak sa neuhradí. Pri dobrovoľnej registrácii správca dane jednoducho nevydá osvedčenie o DPH. Pri povinnej registrácii však daňovú zábezpeku vymáha. Ak podnikateľovi vyrubí vysokú zábezpeku v rámci povinnej registrácie, a ten ju nezaplatí, tak automaticky mu vzniká záväzok, ktorý môže byť vymáhaný i exekučne (a teda i podnikateľa „položiť“). Predmetnému sa možno vyhnúť vtedy, ak podnikateľ pred dosiahnutím obratu požiada o dobrovoľnú registráciu. Ak mu bude vyrubená vysoká zábezpeka, tak ju neuhradí, a logicky jeho žiadosti nebude vyhovené. Získava však cennú informáciu, že obrat by nemal prekročiť, lebo v rámci povinnej registrácie by bola táto už exekučne vymáhateľná, čo by jeho podnikanie „mohlo i položiť“.
