Od 1.1.2016 sa ruší povinnosť vkladať základné imanie v banke, čo najviac trápi podnikateľov pri podnikaní v SR a čo by JUDr. Marônek upravil v Obchodnom zákonníku. Dnešný blogový príspevok sme poňali formou otázok a odpovedí k aktuálnym témam spojených s novelou OBZ.
Povinnosť skladať základné imanie do banky sa od 1.1.2016 ruší. Pravidlá „zakladania“ sa tak vracajú späť. Čo si o zavedení tejto zmeny myslíme?
J. Marônek: Zmena podľa nás nemala význam. Zákonodarca zrejme chcel zabezpečiť aby v „eseročkách“ bolo reálne základné imanie vo výške 5000 eur. Čo pri zakladaní aj bolo, ale po založení už nie, nakoľko sa vložené peniaze mohli vybrať a preúčtovať do pokladne. Teda nič sa nezmenilo, len sa zaviedla prekážka bez reálneho efektu. Možno pri príprave tejto novely chýbal dotyk s praxou, na čo sme i na našom blogu a médiach pri jej závadzani upozorňovali. Zavedenie povinnosti skladať imanie na účet v banke spôsobuje v praxi len problémy. Na celý mechanizmus sa museli adaptovať banky, súdy a neposlednom rade samotní podnikatelia, ktorí už majú z neustáleho kolotoča legislatívnych zmien chaos. Skladanie imania na účet nič neprinieslo, len administratívnu záťaž. Zákonodarca zrejme pochopil neefektívnosť tejto zmeny, tak vec navrátil na „začiatok“.
Čo trápi podnikateľov a ako sa to momentálne rieši ?
J.Marônek: Podnikateľské prostredie najviac trápi vymožiteľnosť práva = teda aby sa podnikatelia dostali k svojim zaslúženým peniazom ak dodali tovar či službu. Zákonodarca stále lipne na základnom imaní, čo nepovažujeme za správne. Je to totiž len účtovná veličina, ktorá nevypovedá nič o majetku spoločnosti. Naviazanosť na základné imanie je možno vidieť aj na závislosti krízy spoločnosti od vlastného imania. Vyplýva nám to aj z poslednej novely, ktorou sa zaviedol práve inštitút krízy spoločnosti. Ak je spoločnosť v kríze, tak platia isté obmedzenia a „zabezpečuje“ sa majetok pre prípadných veriteľov. Ak sa však spoločnosť v kríze nenachádza, tak sa uvedené eliminuje. Spoločnosť sa do krízy nedostane, ak navýši vlastné imanie, napr. aj cez nepeňažný vklad v podobe nacenenia inak bezcennej ochrannej známky či domény. Nie je teda problém inštitút krízy obísť.
Čo by sa malo podľa vás zmeniť v Obchodnom zákonníku ?
J. Marônek: Osobne by som namiesto (resp. popri) krízy, zákazu vrátenia vkladu, plnenia nahradzujúceho vlastného zdroje, ktoré sú síce posunom vpred, ale veľmi komplikované, možno až suplujúce inštitút odporovateľnost , nehovoriac o ich možnom eliminovaní tak ako píšeme vyššie, zaviedli jednoduchú zmenu: spoločníci a konatelia eseročky by ručili svojím osobným majetkom za záväzky spoločnosti do výšky základného imania (teda do 5000 eur). Aktuálne platí, že spoločníci a konatelia ručia za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v registri, čo v praxi znamená, že 99% eseročiek má základné imanie splatené a teda za záväzky spoločnosti neručia. Je to prakticky „len o zmene jednej vety“, pričom podnikateľ nestráca cash a s peniazmi môže podnikať, pričom kľudne môžu byť aj jednoeurové eseročky. „Prázdne eseročky bez majetku, schránky, ktoré slúžia len na prevádzku a toky, pričom sa na nich neukladá majetok by strácali na význame. Ich majitelia by totiž tak či onak ručili za záväzky spoločnosti, a teda museli by ich dlhy tak či onak vykrývať z vlastného majetku. Keďže sa podnikateľovi „neberie“ cash, len sa zvyšuje zabezpečenie, tak by sa mohlo ručiť aj vyššou sumou ako je 5000 eur. Princíp „eseročiek“, a to obmedzenie ručenia = inak oddelenie rizika podnikania od súkromného majetku, by v podstate ostal, len by sa „obmedzenie“ ručenia „otupilo“. Iný režim by sa však musel už zvoliť na úrovni akciovej spoločnosti.
