M2 Business Blog

- blog o zakladní, predaji a správe firiem

Chcete dostávať informácie o nových článkoch a pravidelne sa vzdelávať? Prihláste sa k odberu nášho newsletra.

Protischránkový zákon - zákon o registri partnerov verejného sektora 1. článok

M. Sc. Ondrej Mizerák | 22.02.2017

V sérií článkov o Zákone o partneroch verejného sektora, ktorý je familiárne nazývaný aj protischránkový zákon budeme postupne publikovať tieto články:

  1. Protischránkový zákon - čo mu predchádzalo, čo rieši a koho sa týka - dnešný článok 
  2. Partner verejného sektora - kto to je, aké má povinnosti a čo mu hrozí ak si ich nesplní 
  3. Register partnerov verejného sektora RPVS- všetky informácie o tomto registri - kedy vznikol, kto ho spravuje, komu je určený a čo sa do neho zapisuje 
  4. Oprávnená osoba na zápis PVS do RPVS - Kto je oprávnenou osobou v zmysle "protischránkového zákona" - aké má povinnosti a aké jej hrozia sankcie 
  5. Konečný užívateľ výhod KUV- Kto je konečným užívateľom výhod v zmysle "protischránkového zákona", kto ho určuje a aké údaje sa o ňom zapisujú do RPVS 
  6. Povinnosti a sankcie plynúce z protischránkového zákona: Partner verejného sektora, Oprávená osoba, Konečný užívateľ výhod a zástupcovia verejného sektoru 

Celá séria začína dnešným článkom: 

Protischránkový zákon - zákon o partneroch verejného sektora - história, zameranie a čo rieši

Zákon o partneroch verejného sektora familiárne nazývaný “protischránkový zákon”  je významným krokom k získaniu transparentnosti v tom, kam putujú verejné zdroje a kto má z obchodu so štátom najväčšie výhody. Protischránkovému zákonu predchádzalo zriadenie centrálneho registra zmlúv https://www.crz.gov.sk na základe zákona 546/2010. Ten síce priniesol určitý pokrok a od jeho zavedenia je možné sledovať aké zmluvy sú podpísané, no vďaka nejasnej vlastníckej štruktúre mnohých “schránkových firiem”, podozrení z konfliktu verejných záujmom a mnohým kauzám bolo nevyhnutné ísť ďalej a prístúpiť ku komplexnejšiemu riešeniu.  

Zamerania protischránkového zákona 

Zákon o partneroch verejného sektora na rozdiel od doterajšej právnej úpravy prekračuje zákon nad rámec verejného obstáravania. Financie vyplácané z verejných zdrojov, ktoré sa vyplatia vo forme verejných obstáravaní totiž tvoria do 25% z celkovej sumy. Protischránkový zákon sa netýka len finančných prostriedkov a nakladaním s nimi, ale vo všeobecnosti rieši aj majetok verejného sektora. 

Protischránkový zákon rieši

  1. Financie z verejných rozpočtov, z eurofondov, od právnických osôb zriadených a financovaných z verejných zdrojov, financie z verejného zdravotného poistenia a v rámči štátnej a investičnej pomoci. 
  2. Verejné obstarávanie 
  3. Verejné licencie 
  4. Postúpené pohľadávky voči verejnému sektoru 
  5. Subdodávateľov partnerov verejného sektora

Základná idea pri tvorbe protischránkového zákona 

  1. Spoločenská objednávka - zákon, ktorý rieši odlev peňazí z verejných zdrojov celoplošne, nielen odlev peňazí cez VO 
  2. Odkrytie osôb prosperujúcich z obchodu so štátom - obchodovať so štátom môžu len firmy, ktoré odkryjú fyzické osoby, ktoré majú z obchodovania so štátom výhody - koneční užívatelia výhod. 
  3. Medzinárodné záväzky Slovenska, ktoré máme z EÚ, konkrétne 4. smernice AML - regulácia pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu 
  4. Kontrola úradníkov - zákon rieši aj zástupcov štátu. Pokuty a personálna zodpovednosť v osobnej rovine ak obchodovali s firmou, ktorá nie je v registri uvedená 
  5. Sankcie za nesplnenie povinností plynúcich zo zákona pre všetkých zúčastnených. Zákon rieši a dáva pomerne vysoké sankcie všetkým záčastneným. Viac napíšeme v samostatnom článku Povinnosti a sankcie plynúce z protischránkového zákona. 
  6. Uplatňuje sa de minimis prístup - teda povinnosť registrovať sa ako partner verejného sektora máte v prípade ak čerpáte zdroje v sume nad 100 000 eur jednorázovo resp. nad 250 000 eur v priebehu kalendárneho roka pri postupnom plnení. 

Register partnerov verejného sektora 

Protischránkový zákon definuje vznik nového registra - registra partnerov verejného sektora, ktorý je vedený okresným súdom Žilina. V zmysle zákona každý partner verejného sektora, ktorý chce čerpať verejné zdroje sa musí do tohto registra zapísať. Oprávnenie na tento zápis má iba oprávnená osoba. V zmysle zákona môže byť oprávnenou osobou len advokát, banka, auditor daňový poradca alebo notár. Zoznam firiem zapísaných do registra si môžete pozrieť na webstránke: https://rpvs.gov.sk/rpvs/

Do registra sa okrem partnera verejného sektora zapisujú aj koneční užívatelia výhod KUV - teda fyzické osoby, ktoré z obchodov so štátom majú najväčší úžitok. Dôležité je uviesť, že konečným užívateľom výhod nemusí byť priamo spoločník alebo akcionár spoločnosti. Môže ním byť aj tichý spoločník, ďaľší subdodávateľ alebo iná osoba, ktorá partnera verejného sektora ovláda. Identifikácia konečného užívateľa výhod je práve úlohou oprávnenej osoby, ktorá za správne určenie konečného užívateľa výhod zodpovedá a ručí. Za čo zodpovedá a ručí sa dočítate v článku o oprávnenej osobe v zmysle protischránkového zákona. 

Lehoty na zápis partnerov verejného sektora PVS do registra partnerov verejného sektora RPVS 

Ak chcete začať čerpať verejné zdroje - musíte sa zapísať do registra od 1.2.2017

Zákon o partneroch verejného sektora bol schválený v októbri 2016. Zákon nadobudol účinnosť od 1.2.2017. Teda ak ste doteraz nečerpali peniaze z verejných zdrojov resp. nie ste konečným užívateľom výhod podľa zákona o VO a vyhrali ste zákazku a ste pred podpisom zmluvy - musíte sa dať zapísať do registra partnerov verejného sektora. Viac o službe zápisu firmy ako partnera verejného sektora sa dočítate TU. 

Už čerpáte verejné zdroje (máte podpísanú zmluvu na čerpanie) - musíte urobiť verifikáciu a zapísať sa do RPVS do 31.7.2017 

V období od 1.2.2017 po 31.7.2017 platí prechodné obdobie kedy štát všetky subjekty, ktoré boli registrované v registri ÚVO preregistroval do registra RPVS. Ak chcú mať tieto subjekty istotu, že im po 31.7.2017 štát uhradí ich tovary a služby majú povinnosť uskutočniť takzvanú verifikaciu (identifikáciu konečného užívateľa výhod = FO, ktorá má finálny hospodársky prospech z obchodu so štátom, resp. FO, ktorá fakticky ovláda PVS). Túto verifikáciu pre nich môže zabezpečiť len oprávnená osoba. Po verifikácií oprávnená osoba partnera verejného sektora aj zapíše do RPVS.  

Finančný limit pre povinnosť zápisu PVS do RPVS - de minimis prístup 

V zákone sa uplatňuje de minimis prístup - teda povinnosť registrovať sa ako partner verejného sektora majú fyzické a právnické osoby len ak čerpajú verejné zdroje jednorázovo v sume nad 100 000 eur resp. nad 250 000 eur v kalendárnom roku v prípade opakovaných plnení. 

Povinnosť majú však aj osoby, ktoré kupujú majetok z verejného sektora nad 100 000 eur (napr. keď mesto predáva pozemky, či budovu). Dokonca stačí ak sa nadobúdajú len práva a nie samotné vlastníctvo (napr. ak verejný sektor prenajíma majetok v súčte nájomného nad 100 000 eur za rok). 

Zápis firmy do registra RPVS môže zabezpečiť len oprávnená osoba.

Už viete, že ak chcete čerpať verejné zdroje musíte sa zapísať do RPVS. Základnou myšlienkou protischránkového zákona je rozpliesť a identifikovať fyzické osoby, ktoré sú konečnými užívateľmi výhod - čerpajú výhody z čerpania verejných zdrojov. Táto úloha si žiada odbornú kompetenciu daných osôb - tzv oprávnených osôb a preto tento zápis pre vás môžu zabezpečiť len títo zákonom špecifikovaní profesisti - advokát, banka, auditor, daňový poradca a notár.

Z vyššie uvedených skutočností aj vzhľadom k prvým zápisom do registra RPVS budú oprávnenými osobami najmä advokáti, ktorí nebudú mať obavy z vysokého ručenia a sankcií. Oprávnená osoba - advokát má v súvislosti s týmto zákonom obrovskú zodpovednosť - viz zodpovednoť oprávnenej osoby. S funkciou oprávnenej osoby hrozia advokátovi aj sankcie a riziko straty dobrého mena, ak by zle určil konečného užívateľa výhod. Nehovoriac o tom, že všetky oprávnené osoby- odborne zdatní profesisti patria čo sa trhu práce týka k „najdrahším povolaniam“ čo spoločne so zodpovednosťou zohľadňuje ceny za zápis do RPVS. 

Zápis do RPVS a splnenie povinnosti vyplývajúcej z protischránkového zákona 

Ak aj vy ste partnerom verejného sektora a potrebujete si splniť vyššie uvedené povinnosti obráťte sa na nás. Služby zápisu do RPVS s verifikáciou prostredníctvom nami overených oprávnených osôb vám vieme zabezpečiť. 

Výška poplatku závisí od viacerých okolností a to najmä od vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora a kto je konečným užívateľom výhod. 

V jednoduchších prípadoch, kedy je jediným konečným užívateľom výhod jediný slovenský spoločník je cena za zápis do registra v rozmedzí 400 - 600 eur

Ak máte záujem o viac informácií zavolajte nám na tel. číslo: 0221 029 987 a dohodnime si osobnú konzultáciu. Prípadne sa viac o ponuke dočítate na stránke Protischránkový zákon - registrácia do RPVS, resp. si prečítajte ďaľšie články z tohto seriálu. 

Viac informácií o M2 Business s. r. o.

M2 Business s. r. o. pôsobí od roku 2008 v oblasti zakladania, akvizícií a predaja starších aj nových, tzv. ready made spoločností. Rovnako pre Vás zabezpečujeme tiež zápisy všetkých zmien do obchodného registra, služby virtuálneho sídla a vedenie podvojného účtovníctva.

Náš interný a externý tím tvorí 14 odborníkov z oblasti práva, účtovníctva a marketingu. Naše služby využilo a pravidelne využíva viac 2500 spoločností.

K aktuálnym témam v oblasti korporátneho práva sa pravidelne vyjadrujeme aj pre média, akými sú týždenník TREND, Hospodárske noviny, RTVS, televíziu TA3, podnikam.sk. Taktiež pravidelne publikujeme na našom blogu.

Mimoriadne si zakladáme na kvalite všetkých služieb a osobnom prístupe. Referencie tisícov klientov sú pre nás odmenou, najlepším marketingom, ale taktiež záväzkom do budúcnosti. Ak sa aj Vy rozhodnete využiť služby na www.m2b.sk, tak Vám garantujeme 100 % spokojnosť.

M. Sc. Ondrej Mizerák, konateľ M2 Business s. r. o.

Novinky a rady priamo na váš mail