O tom, že od 01.10.2013 čaká podnikateľov zmena vo veci skladania základného imania pri prvozápise spoločnosti sa písalo už mnoho. Najväčšia zmena sa týka toho, že základné imanie sa bude musieť v celom rozsahu splatiť na účet v banke. Inak povedané, podnikateľ nebude môcť podnikať formou obchodnej spoločnosti, pokiaľ nebude disponovať dostatočným kapitálom. V drvivej väčšine sa u nás podniká formou kapitálovej obchodnej spoločnosti. Jedná sa o spoločnosť, kde spoločníci musia do spoločnosti vložiť vklad. Súhrn vkladov vytvára potom základné imanie. Výhodou takýchto spoločností je to, že za záväzky samotnej spoločnosti spoločníci neručia (samozrejme vo všeobecnom poňatí, aj tu existujú výnimky). Toto „neručenie“ je najväčšou výhodou, nakoľko podnikateľ dokáže takto ochrániť svoj osobný majetok, nakoľko za záväzky spoločnosti ručí len jej obchodným majetkom. Žiaľ tento fakt mnohí podnikatelia aj mnohokrát zneužívajú. V slovenskom obchodnom registri majú „eseročky“ zastúpenie možno až 95% , čo bolo logicky spôsobené nasledovnými faktormi:
- Spoločníkom a konateľom môže byť tá istá osoba, postačuje len jedna osoba
- Netreba zriaďovať dozornú radu a logicky nominovať do nej ľudí
- Neručenie
- Daňové a odvodové aspekty
- Základné imanie vo výške 5000,- € sa môže deklarovať len vyhlásením správcu vkladu
Na jednej strane možno chápať úmysel štátu, že pri bezhotovostnom vklade základného imania možno aspoň „prevenčne“ skontrolovať či podnikateľ disponuje dostatočným kapitálom, a teda je z čoho platiť počiatočné záväzky pri začiatku jeho podnikania. Na druhej strane je potrebné sa zamyslieť, či inštitút základného imania má vôbec v praxi nejaký zmysel. Osobne si myslím, že sa jedná „len“ o účtovnú veličinu, ktorá nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Ak mi dlhuje peniaze aj novozaložená eseročka, kde imanie bolo vložené na účet v banke, tak aj tak možno s imaním disponovať, a teda tento fakt mi vôbec nepomáha k tomu, aby som mal väčšiu istou, že peniaze dostanem späť. Základné imanie môže byť predsa v priebehu minút spotrebované na prevádzku spoločnosti a dlžník nemá čím vykryť svoj dlh. Tým, že sa základnému imaniu pripisuje veľká vážnosť (hoci je to podľa môjho názoru len „bezvýznamná“ veličina, ktorá mi nič ako veriteľovi nezaručuje ), tak sa len vytvára ďalšia závažná prekážka k prístupu podnikať. A predsa v zmysle Ústavy má každý právo podnikať, bez rozdielu či na to finančne možnosti má alebo nie.
Základné imanie vytvára teda „akúsi“ mylnú predstavu o istote a garancii. Podobne ako zmenka, kde žiaľ aj v odbornej literatúre sa možno stretnúť s názorom, že zmenka má zabezpečovaciu funkciu. Osobne si však myslím, že zmenka mi pomôže len ľahšie vyhrať súdny spor, čo však ešte nič neznamená, pokiaľ dlžník nemá majetok.
Riešenie by teda mal zákonodarca hľadať inde a nie vytváraním nových prekážok k prístupu podnikať.
Na prekonanie prekážky skladať bezhotovostne imanie môžu slúžiť mnohé spôsoby ako napríklad:
- Kúpa hotovej tzv. ready made spoločnosti
- Využitie inštitútu nepeňažného vkladu
- Využitie inej právnej formy – komanditná spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť
Samozrejme, vyššie uvedené úvahy sú len osobným názorom a pohľadom autora tohto článku.
