Aj platiteľ DPH môže zaplatiť daňovú licenciu len vo výške 480 Eur !?

1. Apríl 2016
Registrácia firmy k DPH

Priamo k veci: 

Krajský súd rozhodoval o tom, či je daňový úrad povinný spoločnosť registrovať k DPH alebo nie. Išlo o prípad, kedy sa žalobca obrátil na Krajský súd so správnou žalobou za účelom prešetrenia správnosti a zákonnosti postupu daňového úradu. Žalobca vznikol ako právny nástupca jeho predchodcu, ktorý bol registrovaným platiteľom DPH. Žalobca odvodzoval svoje postavenie platiteľa DPH od svojho právneho predchodcu, pričom požiadal o zákonnú registráciu k DPH. Daňový úrad mu však nevyhovel s odôvodnením, že ani žalobca ani jeho právny predchodca nebol zdaniteľnou osobou, pretože v čase vzniku zákonnej podmienky (zánik právneho predchodcu a zároveň vznik žalobcu = rozdelenie spoločnosti), nebol žalobca ani jeho právny predchodca zdaniteľnou osobou. Rozporuplná skutočnosť nastala však v tom, že právny predchodca žalobcu bol v čase svojho zániku držiteľom osvedčenia o DPH, a teda mal práva a povinnosti ako platiteľ DPH.

Krajský súd a následne aj Najvyšší súd SR sa priklonil k téze daňového úradu. Skutočnosť nesúladu = na jednej strane je právny predchodca držiteľom osvedčenia DPH, avšak na druhej strane nie je zdaniteľnou osobou, bola súdmi odôvodnená nasledovne:

Citujem z rozsudku Krajského súdu (právny názor potvrdený aj NS SR):

„Právny predchodca žalobcu v čase svojej existencie a svojho zániku nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť (nedodával tovar ani službu), nebol reálnym platiteľom DPH, nerealizoval svoj zámer vykonávať ekonomickú činnosť na základe ktorého obdržal osvedčenie o registrácii pre DPH v registračnom daňovom konaní. Z uvedeného dôvodu neboli podľa názoru súdu, v zhode s názorom žalovaného, naplnené zákonné predpoklady aby sa stal žalobca platcom DPH zo zákona, pretože v okamihu zániku právneho predchodcu tento bol len držiteľom osvedčenia o registrácii na DPH, avšak nebol reálnym platiteľom DPH a zároveň žalobca nebol zdaniteľnou osobou v čase svojho vzniku a právneho nástupníctva po zániku spoločnosti bez likvidácie“.

Inak, jednoduchšie povedané, súd sa na vec pozerá tak, že dôležité je to či podnikateľ vykonáva ekonomickú aktivitu podľa zákona o DPH a nie to, či má osvedčenie o DPH. Podľa názoru súdu, ak podnikateľ má síce osvedčenie o DPH, avšak nevykonáva ekonomickú aktivitu, tak de facto nemusí byť platiteľom DPH. Súd sa teda na vec pozerá z materiálneho a nie formálneho pohľadu, čiže zdaniteľnou osobou a teda platiteľom DPH je len ten, kto reálne vykonáva ekonomickú činnosť.

Osobne nezdieľam názor súdu, nakoľko ten nereflektuje širšie súvislosti a odporuje iným ustanoveniam zákona o DPH, ako aj vnáša napríklad veľkú neistotu do režimu daňových licencií. Nesúhlasím s názorom súdu, pretože inak by bolo „zbytočné“ konanie o zrušení registrácie k DPH, ktoré vrcholí vydaním rozhodnutia a až na základe tohto rozhodnutia prestáva byť subjekt platiteľom DPH. Na margo uvedeného, ak raz daňový úrad vydal rozhodnutie v podobe vydania osvedčenia o DPH, tak je týmto rozhodnutím viazaný okrem účastníkov aj samotný daňový úrad a to až do času, kým toto rozhodnutie nebude zasa rozhodnutím zrušené (takéto rozhodnutie má dokonca konštitutívne účinky). Inak, sa daňovo – právne vzťahy vystavujú obrovskej neistote, keďže podnikateľ môže byť názoru, že keď už nevykonáva ekonomickú činnosť, tak nie je už reálnym platiteľom DPH, hoc je držiteľom osvedčenia pre DPH. „Mantinel“ kedy je intenzita činnosti už taká, že sa jedná o reálneho platiteľa DPH nie je nikde definovaný. Inak povedané, podnikateľ si podľa subjektívneho názoru „môže určiť“, či už je alebo nie je platiteľom DPH (aj tak ako mu to vyhovuje) bez toho, aby bolo o tejto skutočnosti štátnym orgánom rozhodnuté. Absentuje nám potom posledné zdaňovacie obdobie, a viac menej všetky inštitúty súvisiace s konaním o zrušenie registrácie k DPH.

Ak sa pozrieme na úpravu daňových licencií, tak zákon o dani  príjmov rozlišuje medzi platiteľom DPH a neplatiteľom DPH, pričom platiteľ DPH je zaťažený daňovou licenciou vo výške 960 Eur/rok a neplatiteľ DPH daňovou licenciou len vo výške 480 Eur.

Prípad z praxe:

Mám „eseročku“, ktorá už dlhší čas nepodniká, nevykonáva posledné roky žiadnu činnosť, len podáva „nulové“ priznania k dani z príjmov. Ako platiteľ DPH som však zaťažený vyššou daňovou licenciou. Momentálne idem podať DP za rok 2015, pričom v tomto roku som neuskutočnil žiaden obchod. Inak povedané, použijúc názor súdu, som síce držiteľom osvedčenia o DPH, avšak nie som reálnym platiteľom DPH. Otázkou je, akú daňovú licenciu som povinný uhradiť ? Ak som „len“ formálny držiteľ osvedčenia pre DPH, tak potom opierajúc sa o názory súdu, môžem dospieť k záveru, že moja povinnosť na daňovú licenciu môže činiť len 480 Eur ?

Viem, že súd rozhodoval v inej veci a predmetné rozhodnutie je záväzné len pre konkrétnych účastníkov konania pred súdom, a teda nie je všeobecne záväzné. Na Slovensku taktiež neplatí precedentné právo. Čiže „oháňanie“ predmetnými rozsudkami by zrejme podnikateľ v prípade úhrady nižšej daňovej licencie „neustál“. Takáto úvaha súdu sa však môže analogicky dotknúť, resp. by mohla byť analogicky aplikovaná v iných daňovo – registračných konaniach, čo naozaj môže spôsobiť právnu neistotu a spochybnenie zákonných inštitútov a režimov ako je napr. konanie o zrušenie registrácie K DPH. Takúto „úvahu súdu“ teda nepovažujem za príliš šťastné riešenie.  

Dnešný článok je súčastou seriálu: Ako registrovať spoločnosť k DPH. Tento seriál pozostáva z nasledujúcich článkov:

1. Entrée

2. Dobrovoľná registrácia k DPH 

3. Povinná registrácia k DPH 

4. Zákonná registráca k DPH

5. Zábezpeka na DPH 

6. Lehoty a rozhodnutia vo veci registrácie k DPH 

7. Súdna ochrana pred nezákonnou činnosťou správcu dane 

8. Sumár rozhodnutí krajských súdov a NS SR vo veci registrácie k DPH - dnešný článok 

9. História vývoja a zmien ustanovevní týkajúcich sa registráce k DPH