„Prechod“ živnosti na s.r.o. - Ako prejsť na „eseročku“
Nedávnou novelou právnej úpravy došlo k znevýhodneniu a sťaženiu podnikania prostredníctvom živnosti. Z dôvodu rušenia paušálnych výdavkov a odvodového zaťaženia „prechádzajú“ mnohí živnostníci na „eseročky“. V prípade, ak sa živnosť prevádzkuje jednoduchším spôsobom, a teda živnostník nemá na „seba“ uzavretých množstvo zmlúv s partnermi, záväzky, majetok, iné, je pomerne jednoduché „zatvoriť“ živnosť a následne si „otvoriť eseročku“ a začať s využitím tejto právnej formy odznova. Horšie je to v opačnom prípade, kde podnik, či firma živnostníka pozostáva z viacerých vzťahov, majetku. Mnohí by najradšej pokračovali vo svojej činnosti, avšak už formou „eseročky“. Tu podnikateľ naráža na problém, nakoľko v zmysle nášho právneho poriadku nemožno urobiť transformáciu živnosti na „eseročku“, pričom by sa jednoducho povedané všetky stavy podniku, či firmy živnostníka „objavili“ už v jeho novozaloženej „eseročke“. Takúto transformáciu = rozumej zmenu právnej formy podnikania možno napríklad urobiť pri zmene právne formy z „eseročky“ na akciovú spoločnosť. Naše právo však nepozná zmenu (transformáciu) živnosti na kapitálovú spoločnosť.
Ako možnosť, prostredníctvom ktorej môže jedným úkonom a zmluvou presunúť celú podstatu firmy s fungujúcimi vzťahmi na novo založenú spoločnosť s ručeným obmedzením je zmluva o predaji podniku. Podnikom možno rozumieť, v zmysle definície Obchodného zákonníka, súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Ak je teda podnikateľ - živnostník napríklad stolár, ktorý ma dvoch zamestnancov, nehnuteľnosť/dielňu, nástroje, materiál, odberateľov, dodávateľov, uzatvorené zmluvy, know how, referencie a dobré meno, značku kvality, objednávky, a jednoducho všetko čo súvisí s jeho podnikaním ( všetky zložky podnikania ) možno zhrnúť do určitej podstaty, ktorú môžeme nazvať podnikom ( ľudovo aj firmou). Celá táto podstata sa dá zmluvou o predaji podniku „presunúť“ do novozaloženej „eseročky“. Napríklad kataster zapíše na základe tejto zmluvy prevod vlastníctva k dielni, taktiež sa postúpia pracovnoprávne vzťahy, jednoducho celý podnik získa iná osoba. Výsledný ekonomický efekt možno prirovnať k prevodu obchodného podielu, kedy prevodom podielu v obchodnej spoločnosti z nej podnikateľ „vystupuje“ a namiesto neho preberá podiel v nej ( ľudovo kupuje spoločnosť ) niekto iný. Čiže taktiež pri predaji podniku dochádza k tomu, že podnikateľ ako živnostník stráca svoj podnik, firmu a teda môže zrušiť aj formálne svoju živnosť na obvodnom úrade, pričom celý podnik, firma, podstata vrátane pohľadávok, záväzkov prechádza na podnikateľa „eseročku“.
Postup prechodu na eseročku
- Založenie „eseročky“
- Príprava zmluvy o predaji podniku a jej podpis
- Zrušenie živnosti
Založenie „eseročky“
O tomto kroku je zbytočné písať, v súčasnosti existuje množstvo článkov a analýz porovnávajúcich podnikanie formou „eseročky“ a živnosti. Okrem odvodov je nespornou výhodou „eseročky“ ( čo si mnohí ani neuvedomujú ) obmedzené ručenie do výšky majetku spoločnosti. Niektorí sa mylne domnievajú, že podnikateľ v „eseročke“ ručí za svoje záväzky do výšky základného imania zapísaného v obchodnom registri. Je to hlúposť, nakoľko podnikateľ môže mať síce výšku minimálneho imania 5000,- € zapísanú v obchodnom registri, ktoré sa spravidla z praxe skladá do pokladne spoločnosti na začiatku podnikania, avšak to neznamená, že touto čiastkou aj fyzicky disponuje. Táto suma imania (spravidla 5000,- €) totiž môže byť spotrebovaná na prevádzku spoločnosti (napríklad nájom, úhrada iných služieb), čiže v konečnom dôsledku podnikateľ za svoje záväzky neručí ničím. Na druhej strane, môže nastať situácia, kedy má síce „eseročka“ len základné imanie zapísané v registri vo výške 5000,- €, avšak v skutočnosti môže mať v majetku milióny, čiže v konečnom dôsledku spoločnosť ručí samozrejme za svoje záväzky majetkom, a teda v tom prípade ide o „vysoké ručenie“( mnohí developeri predávajú byty vo svojich projektoch cez „eseročky“ s nízkym základným imaním, avšak hodnota týchto spoločností z dôvodu vlastníctva nehnuteľností môže byť miliónová). Treba si teda uvedomiť, že podnikateľ neručí za záväzky svojej „eseročky“ ( jediná výnimka je vtedy, ak by nesplatil svoj vklad do imania – a ručí do výšky nesplateného vkladu, ale to je skôr v podmienkach Slovenska výnimkou ). Za záväzky „eseročky“ ručí samotná „eseročka“ a to do výšky svojho majetku. Ak by napríklad zamestnanec stolára – živnostníka neurobil svoju prácu riadne a v dôsledku zle vykonanej práce by došlo ku škode, tak táto škoda by mohla byť vymáhaná od podnikateľa živnostníka a ručil by aj celým osobným majetkom (napríklad svojím domom, kde býva). Pri „eseročke“ však na druhej strane naráža podnikateľ na podvojné účtovníctvo, ktorého nevýhodou už tak ani nie sú zvýšené náklady na jeho vedenie, ale skôr skutočnosť, že daň sa odvádza z fakturovanej sumy, bez ohľadu či odberateľ zaplatí alebo nie. Pri jednoduchom účtovníctve ( vedené živnostníkom ) sa daň odvádza až vtedy, keď je faktúra reálne uhradená. Najmä z dôvodu zlej vymožiteľnosti práva a „praxe mnohých neplatičov“ je to dôležitý faktor. Môže sa teda ľahko stať, že daň je vyrubená síce z fakturovaných 100, čiže treba odviesť 20, avšak podnikateľovi došla reálna úhrada faktúr len do výšky 50. Ak sa k tomu priráta povinnosť odviezť DPH, tak z celkovo reálne prijatých 50 musí podnikateľ štátu odviezť pri podvojnom účtovníctve 40. Podnikateľ sa dokonca môže tak veľmi ľahko dostať aj do straty. Existuje síce možnosť opravných položiek k pohľadávkam, ale ich režim uplatnenia je príliš komplikovaný. Je ešte mnoho faktorov, ktoré treba zvážiť, avšak v súčasnej situácii „vyhráva“ nad živnosťou „eseročka“.
Príprava zmluvy o predaji podniku a jej podpis
Z hľadiska formy musí byť zmluva písomná a podpisy na nej musia byť úradne overené. Tu je paradoxom, že tá istá osoba podpisuje na jednej strane ako živnostník a na druhej strane ako konateľ „eseročky“. Zmluva sa výlučne spravuje Obchodným zákonníkom. Predmetnou zmluvou prechádzajú záväzky aj bez súhlasu veriteľov, avšak vždy si treba uvedomiť, že predávajúci ručí za plnenie týchto záväzkov kupujúcim. Medzi podstatné náležitosti zmluvy patria najmä:
- Dohoda o prevode vlastníckeho práva k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám na kupujúceho
- Dohoda o prevzatí záväzkov kupujúcim, pričom záväzky nemusia byť v zmluve presne špecifikované
- Dohoda o zaplatení kúpnej ceny
Na základe zmluvy o predaji dochádza k prevodu všetkých práv a povinností. Jedinou výnimkou je, že zmluvou sa prevádzajú len záväzky súkromnoprávnej povahy a nie povinnosti verejného práva (napríklad daňové povinnosti).
Zrušenie živnosti a jej vybavenie na „eseročku“
Logicky nemožno zmluvou previesť živnostenské oprávnenie, to sa vybavuje na „eseročku“ odznova, pričom živnosť sa žiadosťou na obvodnom úrade zruší. Samozrejme, pri vybavovaní živnosti, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť, skúšky, prax, prihliada živnostenský úrad pri vydaní živnosti na „eseročku“ na predchádzajúcu živnosť živnostníka.
Ján Marônek – autor je vedúcim právneho oddelenia v spoločnosti M2 Business s.r.o., zaoberajúcej sa zakladaním, predajom a správou obchodných spoločností
