Konkurz spoločnosti - ako postupovať

19. November 2012
Ukončenie podnikania – likvidácie, konkurzy, zlúčenia,odpredaje firiem

Konkurz eseročky

Prečítajte si aktualizvoaný článok pre rok 2016: Konkurz firmy v roku 2016

V prípade, ak podnikateľ z mimoriadnej účtovnej závierky zistí, že jeho spoločnosť je v úpadku a teda nemožno spoločnosť likvidovať, tak musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Osobou povinnou na podanie návrhu je štatutárny orgán spoločnosti, ktorým je konateľ v eseročke, v akciovej spoločnosti je to predstavenstvo.

1. Kedy je spoločnosť v úpadku ?

Zákon pozná dve podoby úpadku, a to predĺženie a platobnú neschopnosť. Je jedno, do akej podoby úpadku sa spoločnosť „dostane“, prípadne sa môže nachádzať v oboch podobách úpadku, podnikateľ je povinný vždy podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Za predĺženie považuje zákon stav spoločnosti, kedy má obchodná spoločnosť viac ako jedného veriteľa a hodnota jej splatných záväzkov presahuje hodnotu jej majetku (ak napríklad v majetku spoločnosti je len auto v hodnote 5000,- € a spoločnosť má celkový záväzok/dlh 6000,- € z akéhokoľvek titulu, ako napríklad pôžičky, nezaplatenej faktúry za akúkoľvek dodávku a bude mať zároveň aspoň dvoch odlišných veriteľov, tak je v predĺžení). Za platobnú neschopnosť považuje zákon stav spoločnosti, kedy obchodná spoločnosť nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi ( napríklad prípad, kedy spoločnosť dlží napríklad 1000,- € za nájom prenajímateľovi a zároveň aj nezaplatila za leasingovú splátku vo výške napríklad 500,- €, a oba záväzky sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti, tak obchodná spoločnosť je platobne neschopná ).

2. Dokedy musí „podnikateľ“ podať návrh na vyhlásenie konkurzu ?

Podnikateľ je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Sporné môže byť preukázanie, kedy sa podnikateľ dozvedel, resp. mohol pri zachovaní odbornej spôsobilosti dozvedieť o svojom úpadku. Ako príklad možno uviesť ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý vo svojich ustanoveniach ukladá podnikateľovi riadne viesť účtovníctvo s odbornou starostlivosťou, za čo nesie i zodpovednosť. Ďalej s poukazom aj na zákon o dani z príjmov a zákon o účtovníctve musí obchodná spoločnosť uzatvoriť riadne účtovný rok od 01. januára do 31. decembra, podať daňové priznanie spolu so súvahou, výkazom ziskov a strát a poznámkami. Následne je nutné schváliť „súvahu – hospodárenie spoločnosti“ spoločníkmi, resp. majiteľmi spoločnosti a uložiť ju do zbierky listín obchodného súdu. Čiže s poukazom na vyššie uvedené možno predpokladať, že podnikateľ podpísaním daňového priznania a už jeho podaním na daňový úrad sa nielenže dozvedel, ale aj mohol dozvedieť, a logicky aj mal dozvedieť „ako na tom jeho spoločnosť je“.

3. Koľko sa platí za návrh na vyhlásenie konkurzu 

Návrh na vyhlásenie konkurzu je spoplatnený súdnym poplatkom vo výške 1660,- €. Jedná sa však o preddavok na trovy konkurzného konania. Z praxe spoločnosti M2 Business s.r.o. je bežné, že časť súdneho poplatku sa podnikateľovi môže vrátiť. Jedná sa najmä o prípad, kedy ustanovený predbežný správca konkurznej podstaty zistí, že spoločnosť nemá majetok, ktorý by nepostačoval ani na trovy konkurzu, a vo svojej správe odporučí konkurznému súdu z dôvodu nedostatku majetku ani konkurz nevyhlasovať, nakoľko by to bolo logicky neúčelné. V takomto prípade konkurzný súd vydá uznesenie, ktoré je zaslané obchodnému súdu, ktorý vymazáva spoločnosť z obchodného registra „ex offo“. Je potom logické, že pokiaľ predbežný správca urobil len jeden úkon, a začaté konkurzné konanie sa nedostalo do „hlbšieho štádia“, ani nedošlo z dôvodu nedostatku majetku ani k vyhláseniu konkurzu, tak sa „spotrebuje“ iba časť preddavku, ktorá pokrýva výdaje predbežného správcu. Spoločnosť M2 Business s.r.o. ďalej poukazuje na skutočnosť, že v praxi sa stáva, že samotná obchodná spoločnosť, eseročka nemá dostatok peňazí na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1660,- €, a to ani na účtoch ani v pokladni, logicky si potom podnikateľ myslí, že keď jeho spoločnosť nemá peniaze, tak ani nemôže teda podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda nemôže byť sankcionovaný. Avšak zákon o konkurze túto povinnosť ukladá aj štatutárnemu orgánu, teda priamo podnikateľovi, aby zaplatil predmetnú sumu“ z vlastného“.

4.Čo sa stane, ak podnikateľ nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu ?

Ak podnikateľ nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu včas, tak zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Podľa vyjadrenia M2 Business s.r.o. zodpovedá za škodu nielen obchodná spoločnosť ( ktorej to môže byť pochopiteľne možno aj jedno, keďže nemusí disponovať majetkom ), ale aj sám podnikateľ, ktorý si túto povinnosť nesplnil. V tomto prípade teda nemusí platiť, že majetok spoločnosti je „mimo“ súkromného majetku, na ktorý, ak podnikám „cez“ eseročku nik nemôže siahnuť. Ľahko sa môže stať, že veritelia zažalujú o náhradu škodu priamo podnikateľa, uvedomujúc si, že jeho firma zrejme žiaden majetok nemá. Od 1. januára dokonca vstúpi do účinnosti novela zákona o konkurze v zmysle ktorej, podnikateľ ktorý nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, tak môže byť povinný vyhlásením konkurzu zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty ( rozumej to, čo ostalo v spoločnosti, ktorá je v konkurze a čo sa má deliť medzi veriteľov ) peňažnú sumu vo výške základného imania, ktorú má spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, maximálne však dvojnásobok minimálneho základného imania ustanoveného Obchodným zákonníkom pre spoločnosť. Ak napríklad podnikateľ disponuje eseročkou so základným imaním 5000,- € a nesplnil si svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak mu vyhlásením konkurzu môže vzniknúť povinnosť zaplatiť „ k všeobecnej podstate“ 10 000,- € z vlastných zdrojov. Samozrejme, zákon pozná aj výnimky, kedy tak podnikateľ urobiť nemusí. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu možno považovať za dôležitú povinnosť konateľa, na čo poukazuje aj Trestný zákon, v ktorom je „zakotvená“ skutková podstata trestného činu: „marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania“. Trestný zákon považuje za marenie konkurzného konania aj to, ak ten kto má povinnosť v zmysle zákona o konkurze, si túto povinnosť neplní.

 

Bol pre vás tento článok užitočný?
Zdieľajte ho s priateľmi.

Prihláste sa na odber noviniek

AUTOR ČLÁNKU

JUDr. Ján Marônek

JUDr. Ján Marônek je advokát a hlavný partner Advokátskej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. - www.maronekpartners.sk. Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o..

Ďalšie články z kategórie Ukončenie podnikania – likvidácie, konkurzy, zlúčenia,odpredaje firiem

Ďalšie články z kategórie Ukončenie podnikania – likvidácie, konkurzy, zlúčenia,odpredaje firiem