Čo je daňová licencia ?
Daňová licencia je paušálna daň, ktorá zaťažuje každú právnickú osobu. V prípade ak spoločnosť vykáže nižšiu daň ako je štátom zadefinovaný „paušál“, tak je nutné doplatiť rozdiel.
Príklad z praxe:
Spoločnosť A dosiahla za rok 2014 zisk, pričom daň z tohto zisku má predstavovať 200,- €. Minimálna výška daňovej licencie pre neplatiteľa DPH na rok 2014 je 480,-€. Keďže spoločnosť A je neplatiteľom DPH, tak musí uhradiť minimálnu daň vo výške 480,- €. Ak by spoločnosť skončila za roku 2014 v strate a teda nevykázala žiadny zisk, tak aj tak musí uhradiť minimálnu daň vo výške 480,- €. Ak by spoločnosť dosiahla za rok 2014 zisk, pričom daň z tohto zisku má predstavovať 500,- €, tak by spoločnosť musela uhradiť daň vo výške 500,- €, nakoľko daň je už nad „minimálnou výškou stanoveného paušálu“.
Ak podnikateľ vstúpi do likvidácie do konca roka 2014, tak daňovú licenciu neplatí
Do zákona o dani z príjmov sa však „dostalo“ aj prechodné ustanovenie, ktoré zmierňovalo jeho „tvrdé“ nadstavenie vo vzťahu k daňovým licenciám. Štát chcel okrem výberu daní aj „naštartovať“ podnikateľov k rušeniu neaktívnych, neživých spoločností v podobe „schránok“. Prechodné ustanovenie v podstate zadefinovalo, že ak podnikateľ vstúpi so spoločnosťou do likvidácie do konca roka 2014, tak nemusí hradiť daňovú licenciu nielen za rok 2014, ale ani za ďalšie nasledujúce roky. Predmetné naozaj koncom roka „naštartovalo“ mnohých podnikateľov k aktivite čoho dôkazom bol i obrovský nárast návrhov likvidácii podaných na registrové súdy (len služby našej spoločnosti M2 Business využilo viac ako 300 klientov) , čiže zámer štátu sa splnil.
Mnohí z podnikateľov sa však „prebrali až po funuse“. Hľadajú cesty a možnosti, ako svoj prípad „pichnúť“ ešte pod predmetné prechodné ustanovenie zákona o dani z príjmov. Žiaľ tieto cesty nemusia byť vždy v súlade s právom a podnikateľ by takéto prípady mal poriadne zvážiť.
Kedy spoločnosť vstupuje do likvidácie ?
V prvom rade je však potrebné ozrejmiť, v akom okamihu (kedy) vstupuje spoločnosť do likvidácie. Je to okamihom podpisu dokumentov, okamihom konania valného zhromaždenia alebo až okamihom zápisu do obchodného registra ?
V tejto súvislosti sa stretávam aj s nesprávnym právnym posúdením predmetného prípadu u samotného správcu dane, ktorý vychádza z okamihu zápisu do obchodného registra. Inak povedané, spoločnosť vstúpila do likvidácie až vtedy, keď došlo k zápisu predmetnej skutočnosti do obchodného registra. S takýmto názorom nemožno však súhlasiť, nakoľko zápis do obchodného registra v danom prípade má len deklaratórne účinky (nie konštitutívne, ktoré zakladajú práva).
Máme za to, že ani samotný podpis dokumentov (rozumej zápisnica z valného zhromaždenia) nemá konštitutívne účinky. Teda ani tento moment nemožno považovať za okamih vstupu spoločnosti do likvidácie. V praxi môže nastať prípad, kedy sa síce koná valné zhromaždenie, ktorého súčasťou je aj prezenčná listina, avšak samotný zápis z valného zhromaždenia je uskutočnený a podpísaný predsedom valného zhromaždenia až dodatočne.
Z právneho hľadiska je však relevantný dátum konania valného zhromaždenia, čiže podpis na prezenčnej listine. Ak sa na predmetnom valnom zhromaždení rozhodlo o vstupe do likvidácie, tak možno tento okamih považovať za vstup spoločnosti do likvidácie. Ak by sa teda valné zhromaždenie konalo v decembri 2014, hoc jeho zápis do obchodného registra bol vykonaný až v roku 2015, tak možno argumentovať tým, že účinky vstupu do likvidácie nastávajú k momentu konania valného zhromaždenia. Pre úplnosť jepotrebné dodať, že ak je spoločníkom v spoločnosti jedna osoba, ktorá „drží“ 100% obchodný podiel, tak zápisnicu z valného zhromaždenia nahrádza rozhodnutie jediného spoločníka. V takomto prípade logicky okamih jeho podpisu je zároveň aj okamihom konania valného zhromaždenia, a teda okamihom vstupu spoločnosti do likvidácie.
Osvedčenie podpisu
Ďalšou v praxi spornou skutočnosťou býva osvedčenie podpisu na listine. V minulosti nebolo nutné opatriť listinu osvedčením podpisu, čo viedlo k podvodom, kedy zápisnicu (rozhodnutie) mohol podpísať falšovateľ. Obchodný súd bol následne uvedený do omylu, pričom zapisoval do obchodného registra skutočnosti vzniknuté na báze podvodu. Následná obrana poškodených mohla byť v napadnutí platnosti zápisnice (rozhodnutia), čo ale nemohlo odstrániť už vzniknuté škody. To viedlo zákonodarcu k prijatiu novely Obchodného zákonníka, ktorou sa zakotvila nutnosť osvedčenia podpisu na zápisnici (rozhodnutia) v úmysle „zachytenia“ totožnosti podpisovateľa.
Čo je to ale osvedčenie podpisu ?
Notársky poriadok (NP) pozná dve formy osvedčenia pravosti podpisu (legalizácia). Podľa NP legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný.
Obchodný zákonník neustanovuje, akou formou má dôjsť k osvedčeniu. Z toho je možné vyvodzovať, že sú prípustné obidve formy overenia pravosti podpisu, t. j. aj forma uznania podpisu za vlastný. Uznanie podpisu za vlastný však môžeme považovať až za následné osvedčenie, nakoľko dátum na pečiatke (osvedčovacej doložky) logicky nasleduje až po dátume kedy bol podpis vyhotovený na listine.
Modelová situácia z praxe:
Valné zhromaždenie sa konalo 31.12.2014. Zápisnica bola vyhotovená k 31.12.2014, kedy bola podpísaná aj s prezenčnou listinou. Predseda valného zhromaždenia však opomenul osvedčiť svoj podpis na listine. Dodatočne ho uznal pred notárom v januári. Obchodný súd by nemal mať problém so zápisom do obchodného registra a to spätne ku dňu konania valného zhromaždenia, kedy bola podpísaná aj zápisnica z valného zhromaždenia. Spoločnosť teda vstúpila do likvidácie k 31.12.2014 a teda „spadne“ pod režim prechodného ustanovenia zákona o dani z príjmov bez nutnosti úhrady daňovej licencie. Táto situácia samozrejme vyplýva pre prípad reálneho podpisu a konania valného zhromaždenia k 31.12.2014. „Reálnosť“ však neskúma a ani nemôže skúmať obchodný súd v konaní o návrhu na zápis do obchodného registra.
Ak by podnikateľ podpisoval listinu v súčasnosti so spätným dátumom, pričom by ju následne v súčasnosti osvedčoval formou uznania podpisu, tak možno považovať takýto jeho úkon za neplatný (simulácia). Ak by tak urobil len z dôvodu aby sa vyhol daňovej licencii, tak by mohol dokonca „lavírovať“ na hrane zákona v podobe možného skrátenia dane. Samozrejme, otázka preukazovania v oboch prípadoch je mimoriadne komplikovaná.
Máte záujem o profesionálne poradenstvo v oblasti korporátnej agendy- zakladanie, predaj, správa, akvizície či likvidácie firiem.
Kontaktujte odborníkov z našej spoločnosti na tel. čísle: 0221 029 980
