Komplikovanosť, neprehľadnosť, „bezzubosť“ a obmedzenia namiesto jednoduchosti, transparentnosti a účinnosti ...
Pripravovanú novelu obchodného zákonníka ako aj samotné zavedenie jednoeurových „eseročiek“ nepovažujem za šťastné riešenie. Ak podnikateľ využije možnosť jednoeurovej spoločnosti, tak musí počítať s množstvom obmedzení. Štát kladie, či už vedome alebo nevedome, veľký význam inštitútu základného imania. Základné imanie však možno považovať len za účtovnú veličinu, ktorá nezohľadňuje bonitu spoločnosti. Ak štát chcel zabezpečiť to, aby sa zvýšila istota vyplácania peňazí v obchodných vzťahoch, tak sa mal skôr zamerať na majetok. Úplne jednoduché riešenie je zavedenie inštitútu ručenia spoločníkov do výšky ich vkladu zapísaného v obchodnom registri ( momentálne je len ručenie do výšky nesplateného vkladu, 99% spoločností má z tohto dôvodu v plnom rozsahu splatené vklady a imanie). To by plnilo okrem zabezpečovacej aj preventívnu funkciu. Príklad z praxe, ak som „zbehlý“, tak si viem majetkové pomery môjho partnera (eseročky) preveriť napríklad na webe cez www.registeruz.sk. Viem tak zistiť zo súvahy majetok spoločnosti, problém je však neaktuálnosť, keďže súvaha sa podáva raz za rok, tak si napríklad momentálne viem preveriť majetok eseročky k 31.12.2013. V priebehu roku 2014 však nemám možnosť majetkové pomery zistiť /majetok mohol byť teda už v priebehu roka 2014 zo spoločnosti „vyvedený“/. Mnoho podnikateľov však prevenciu „nerieši“, resp. nemajú také povedomie, aby vedeli kde a ako informácie o majetku „eseročky“ získať. V jednoduchosti je krása, preto ak aby napríklad spoločník ručil za záväzky spoločnosti do výšky svojho vkladu zapísaného v obchodnom registri, tak ktokoľvek si vie na www.orsr.sk overiť výšku základného imania, ako aj vkladu spoločníka, čiže v takomto prípade má „krytie“ vo výške základného imania od majiteľov spoločnosti. Výška základného imania by mohla v takomto prípade plniť nepriamo i zabezpečovaciu funkciu. Prevencia by bola jednoduchá, kliknem na www.orsr.sk a podľa výšky základného imania a zloženia spoločníkov zistiť majetkovú bonitu „eseročky“. Namiesto jednoduchého riešenia zaviedol štát komplikované „bezzubé“ riešenie, ktoré iba zaťažuje a obmedzuje.
„Číhajúce“ obmedzenia pre „jednoeurových“, ako aj súčasných podnikateľov ...
Ak podnikateľ založí jednoeurovú spoločnosť (ale aj súčasné spoločnosti so základným imaním pod 25 tis eur), tak musí počítať od nového roka s tým, že:
A: Musí uvádzať výšku základného imania a rozsah jeho splatenia na obchodných dokumentoch spoločnosti. Ak tak neurobí, tak ručí a zodpovedá za záväzky spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku je 95% obchodných spoločností s 5000,- € imaním, tak sa táto povinnosť bude vzťahovať i na ne, nakoľko budú „spadať do koša spoločností s imaním pod 25000,- €“. Novelou sa teda nezavádza len možnosť zakladanie jednoeurovej spoločnosti, ale aj ďalšie nepochopiteľné prekážky a obmedzenia pre už existujúcich podnikateľov.
B: Všetky 1 eurové spoločnosti budú automaticky v „kríze“, a teda podnikateľa bude musieť zvolávať valné zhromaždenie, na mesačnej báze vyhotovovať závierky, vyhotovovať opatrenia na prekonanie krízy. Táto povinnosť bude však postihovať všetky, aj súčasné subjekty, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov bude menej ako 4/100 (v roku 2016 je pomer stanovený na 6/100 a v 2017 na 8/100). Novelou sa teda nezavádza len možnosť zakladanie jednoeurovej spoločnosti, ale aj ďalšie nepochopiteľné prekážky a obmedzenia pre už existujúcich podnikateľov. Keďže výška vlastného imania je priamoúmerná výške základného imania, tak odporúčam čo najvyššie možné základné imanie, aby bol slnený vyššie uvedený pomer.
C:Zavádza sa „podriadenosť“ pohľadávok spoločníkov voči spoločnosti, ak je v kríze – ak teda ako spoločník poskytnem na rozbeh spoločnosti pôžičku (ak bude základné imanie 1,-€, tak spravidla poskytnem), a budem žiadať jej vrátenie, tak prednosť majú iní, tzv. „cudzí“ veritelia. Predmetné sa týka aj súčasných spoločností. Keďže výška vlastného imania je priamoúmerná výške základného imania, tak odporúčam čo najvyššie možné základné imanie, aby bol slnený vyššie uvedený pomer. Ak došlo k porušeniu, tak ručí podnikateľ.
D:Poskytnuté plnenia zo strany spoločníkov, resp. spriaznených osôb spoločnosti nemožno vrátiť ak je spoločnosť v kríze, resp. ak by sa v dôsledku vrátenia do krízy dostala. Predmetné sa týka aj súčasných spoločností. Keďže výška vlastného imania je priamoúmerná výške základného imania, tak odporúčam čo najvyššie možné základné imanie, aby bol slnený vyššie uvedený pomer. Ak došlo k porušeniu, tak ručí podnikateľ.
E:Zavádza sa inštitút „vrátenia vkladu“. V praxi to znamená, že štát bude môcť prostredníctvom súdu posudzovať, či právny úkon (rozumej obchod) medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, resp. s ním spriaznenou osobou je obvyklý s poukazom na trhové podmienky (predpokladám najmä dôraz na cenu). V prípade, ak by predmetný obchod nebol obvyklý, tak nastupuje „ručenie a zodpovednosť“ vedenia spoločnosti v podobe vrátenia neobvyklej hodnoty z predmetného obchodu spočnosti.
F:Obmedzenie pri vyplácaní zisku – ak bude mať spoločnosť základné imanie 1,- Euro, tak si jej spoločníci môžu vyplatiť len ¾ zisku. Nemôžu si rozdeliť ani iné vlastné zdroje. Toto obmedzenie sa týka len spoločností so základným imaním menším ako 5000,-€, čiže netýka sa súčasných obchodných spoločností.
G: spoločnosti so základným imaním pod 25 tisíc eur budú musieť vytvárať rezervný fond vo výške aspoň 2500,-€. To sa dotkne aj súčasných podnikateľov, hoci majú základné imanie 5000,-€ eur, a zisk si v plnej výške môžu vyplatiť, tak to bude možné len vtedy ak doplnia rezervný fond na úroveň 2500,-€ (v súčasnosti je to 500,-€).
ODPORÚČANIA A RADY:
Oplatí sa založiť spoločnosť čo s najvyšším možným základným imaním, minimálne však so základným imaním 5000,-€, inak nemožno rozdeliť zisk v plnom rozsahu. Na zváženie bude prichádzať riešenie, kedy podnikateľ síce bude mať spoločnosť so základným imaním 25000,- €, avšak splatí len polovicu, čiže 12500,-€. Výhodou je vyššie základné imanie (vychádza sa zo sumy 25000,- €), čiže aj vlastné imanie, čo má za následok absenciu uvádzania imania na firemných dokladoch, prekážok, byrokraciu, stav spoločnosti v kríze, atď. Nevýhodou tohto riešenie pre podnikateľa je to, že ručí za záväzky spoločnosti do výšky jeho nesplateného vkladu, teda ručil by za záväzky do výšky 12500,- €. Na splatenie tejto zostatkovej sumy má však niekoľko rokov. Ak podnikateľ „zoženie“ 25 tis eur na zloženie základného imania (možnosť krátkodobej pôžičky, keďže po zápise do registra sa peniaze môžu z účtu vybrať a vložiť do pokladne spoločnosti, resp. možnosť využitia ocenenia nepeňažných vkladov ako sú autá, nehnuteľností, patenty, ochranné známky, know-how, atď.), tak by mal jednoznačne voliť právnu formu akciovej spoločnosti, na ktorú sa nevzťahujú mnohé z vyššie uvedených obmedzení (najmä inštitút „vrátenia vkladu“).
„Finálne“ hodnotenie novely Obchodného zákonníka....
Pod „zásterkou“ „akože“ oživenia podnikania cestou jednoduchšieho prístupu k podnikaniu sa zaviedol veľmi závažný zásah do postavenia súčasných spoločností, podnikateľov so zavedením množstva povinností, neprehľadných inštitútov ako „vrátenie vkladu“, ktoré sa žiaľ bude týkať aj súčasných podnikateľov, a spoločností. Vyvolení a kapitálovo silní si cestu nájdu, v dôsledku čoho očakávam, že súčasné „eseročky“ sa budú transformovať na „akciovky“ pričom mnohé budú za účelom navýšenia základného imania využívať kapitalizáciu záväzkov spoločnosti voči jej majiteľom, na druhej strane menej vyvolení budú pred sebou tlačiť bremeno vyššie uvedených záťaží s pocitom neistoty pri inštitútoch ako „krízový režim“ a „vrátenie vkladu“. Novela „vnesie“ do práva obchodných spoločností neprehľadnosť a neistotu, čo bude spôsobovať nevyhnutnosť komunikácie s právnikom pri výbere najvhodnejšej právnej formy podnikania, čo môže v konečnom dôsledku zvýšiť náklady podnikateľov na založenie spoločností. Isto sa zvýšia i náklady za poskytovanie účtovníckych služieb, pretože podnikateľ v „krízovom režime“, čo je spravidla každá „jednoeurovka“, bude musieť zostavovať závierky na mesačnej báze, čiže „ušetrené“ peniaze môžu putovať do „vreciek“ účtovníckych spoločností.
