Spoločnosť v kríze, zákaz vrátenia plnenia a iné novinky z novely OBZ

18. Jún 2015
Mix článkov – marketing, inšpirácie

Poslednou novelou obchodného zákonníka sa zaviedli inštitúty ako kríza spoločnosti, zákaz vracania plnenia, ktoré nahradzuje vlastné zdroje financovania, zákaz vrátenia vkladu. Ako názor na novelu máme ? Ako sa Vás dotkne ? Čítajte ďalej a dozviete sa viac.. 

Myšlienka novelizácie OBZ bola fajn. Malo sa zabrániť najmä prípadom, kedy spoločníci úverujú spoločnosť fiktívne ( napr. hotovostne – len zmluvou o pôžičke), ale následne z majetku peniaze už vracajú reálne. Dôvodom môže byť aj nadobudnutie postavenia veriteľa v konkurze, či reštruktúre, legálne zníženie majetku spoločnosti a tým poškodzovanie veriteľov. Taktiež malo ísť o odstránenie tzv. spriaznených obchodov, ktoré boli uzatvárane v netrhových hodnotách, pričom ich reálnym cieľom nebolo reálne plnenie, ale vyvedenie majetku spoločnosti na iný subjekt. Zasa logicky na to doplácali veritelia.

Filozofia je podľa môjho osobného názoru správna. Zákon má teda postihovať za nekalé praktiky, pričom sa upustilo na „lipnutí“ na základnom imaní, ktoré vôbec nadávalo a ani nedáva garancie pre veriteľov (neúspešný pokus o zavedenie eseročiek s imaním do 5 tis a nad 5 do 25 tis, kedy pri vyššom základnom imaní platili nižšie represie, obmedzenia a zákazy, pričom akciovka bola skoro úplne „imúnna“). Problémom je až prílišná komplikovanosť, snaha postihnúť všetky prípady, všetko precizovať. V dôsledku takejto striktne formalistickej úpravy sa však dobrá filozofia a myšlienka vytráca. Osobne som musel ustanovenia aspoň 3x krát prečítať, aby som ich vedel „posadiť“ do praktického prípadu, kde som mohol analyzoval čo všetko sa má a môže diať v praxi.

Spoločnosť v kríze 

Hlavný faktor pre určenie spoločnosti v kríze - pomer vlastného imania a záväzkov mi nepripadá ako šťastné riešenie. Platí, že v kríze je ten, koho vlastné imanie klesne pod 8% záväzkov. Teda, ak mám dlh 100, a vlastné imanie menej ako 8, tak som v kríze. Problémom je „čisté“ zameranie na účtovníctvo. Vlastné imanie je tvorené základným imaním, nerozdeleným ziskom, kapitálovými fondami. Výšku vlastného imania si môže podnikateľ určovať svojvoľne. Ak ho zvýši, tak navýši vlastné imanie, tým sa vyhýba tomu, aby „spadol“ do krízy. Možné je navýšenie cez nepeňažný vklad, kedy hodnota domény, alebo ochrannej známky je navýšená umelo, avšak práve táto hodnota sa zoberie na navýšenie imania, a teda sa navýši i vlastné imanie. K navýšeniu vlastného imania, netreba ani navýšenie základného imania a zápis do registra, postačuje aj vytvorenie kapitálových fondov, resp. kapitalizácia. To, aby sa na spoločnosť uplatňoval režim krízy, sa dá ľahko obísť. Ak spoločnosť nie je v kríze, tak potom sa anulujú aj iné, veriteľov ochraňujúce, inštitúty. Dokladom preukazujúcim, či je spoločnosť v kríze je najmä súvaha, čiže podnikatelia budú pri podávaní daňových priznaní zrejme klásť dôraz, aby  riadok vlastného imania a záväzkov v podanom priznaní bol v „norme“. 

Inštitút plnenia

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania spoločnosti je úver alebo obdobné plnenie spoločníka (spriaznenej osoby), ktoré mu hospodársky zodpovedá. V preklade ide v jednoduchosti o pôžičku a jej rôzne podoby a formy, ktorú spoločník poskytne vlastnej spoločnosti. Samozrejme toto plnenie môže byť poskytnuté aj spriaznenými osobami spoločníka – napr. sestrou spoločníka, atď. Zákon výslovne uvádza čo sa za takéto plnenie nahradzujúce vlastné zdroje nepovažuje, hoc je poskytnuté spoločníkom, či s ním spriaznenou osobou. Teda, všetky ostatné možné hospodárske obdoby pôžičiek úverov tam môžeme zaradiť. 

Inštitút zákazu vrátenia vkladu

Inštitút zákazu vrátenia vkladu – čo inak znamená, že spoločnosť nemôže poskytnúť plnenie „svojim ľudom“ za neobvyklých podmienok. Ak napríklad spoločnosť poskytla plnenie nad „rámec trhových a štandardných podmienok“, tak jej tento rozdiel, nadhodnota musia byť vrátené titulom bezdôvodného obohatenia. Má to logicky slúžiť na ochranu veriteľov, aby majetok „neutekal“ inde. Žiaľ otázkou je čo je primerané, obvyklé, trhové, atď. Teda platí, že spoločnosť môže obchodovať s vlastnými dcérami, sestrami, „svojimi“, ale za primeraných podmienok. V konečnom dôsledku teda k odlivu majetku môže dôjsť aj tak za predpokladu, že pôjde o obvyklé podmienky.

Príklad z praxe:  Ak mojej spoločnosti dodáva služby moja sestra, pričom za jej za služby platím 300 eur, hoci ich trhová hodnota je 100 eur (ak si urobím prieskum trhu), tak  nemôžem sestre platiť za služby 300 eur, lebo to nebude zrejme za obvyklých podmienok a evokuje to môj zámer vytiahnuť peniaze zo spoločnosti, a prípadne tak poškodzovať veriteľov.“ Teda ak by sa prihlásil veriteľ a poukázal by na túto skutočnosť, tak ako konateľ ručím za to, že rozdiel, čiže 200, sa vráti spoločnosti.   

Filozofia tohto inštitútu je zakotvená aj v daňových predpisoch, kedy „nadhodnota = resp. neprimeraná marža vysoko nad rámec trhových podmienok“ nemusí byť zahrnutá do daňových výdavkov. Jedná sa teda o ochranu pred presunom aktív za účelom úpravy daňového základu, a tým logicky ovplyvňovanie daňovej povinnosti na daň z príjmov. Inštitút však môže obmedziť flexibilitu podnikania, najmä ak sa medzi obchodnými partnermi využívajú synergie. Napríklad zaplatím možno za prepravné služby aj viac ako určí trh, ale dopravca mi umožní umiestniť reklamné nosiče mojej firmy na návesoch jeho nákladných automobilov, atď. Skúmanie objektívnych podmienok musí byť preto zo strany súdov „veľmi citlivé“.

 


Bol pre vás tento článok užitočný?
Zdieľajte ho s priateľmi.

Prihláste sa na odber noviniek

AUTOR ČLÁNKU

JUDr. Ján Marônek

JUDr. Ján Marônek je advokát a hlavný partner Advokátskej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. - www.maronekpartners.sk. Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o..

Ďalšie články z kategórie Mix článkov – marketing, inšpirácie

Ďalšie články z kategórie Mix článkov – marketing, inšpirácie