Vzájomná fakturácia medzi živnostníkom a jeho „eseročkou“ sa stane minulosťou...

24. September 2014
Zakladanie spoločností

Mnohí z podnikateľov uvažujú nad prechodom zo živnosti na „eseročku“. Zároveň si pokladajú otázku, či sa im to vôbec vyplatí, či si živnosť ponechať, alebo zrušiť.

Vo všeobecnosti môžem podnikanie formou „eseročky“, ale najmä „akciovky“ odporúčať čím skôr. Tým podnikateľ anuluje dopad rizika podnikania na jeho súkromný majetok (prípadne spoločný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). Platí tak pravidlo : „čím skôr“ tým lepšie“. Kedy skončiť so živnosťou  a začať s „eseročkou“ je v podstate jedno. Samozrejme pre lepší prehľad a orientáciu je najlepším riešením vykonanie zmeny od prvého januára aktuálneho roka, ale inak to nie je podstatné.

Mohlo by sa zdať, že ponechanie živnosti sa oplatí vtedy, ak možno očakávať zaujímavé daňové výhody vyplývajúce zo vzájomnej fakturácie medzi „eseročkou“ a „živnosťou“. Príkladom by mohol byť prípad, kedy jedna forma podnikania je v strate, a druhá zasa v pluse. Ak chce mať podnikateľ „štandardné istoty od štátu“  ako dôchodok, invalidný dôchodok, atď., teda inak povedané „záruky od štátu“, tak by sa predmetná cesta mohla naozaj javiť ako zaujímavé riešenie.

ALE....

Novela Daňového poriadku je „proti“

Avšak vzhľadom k tomu, že daňový úrad má v zmysle nedávno novelizovaného Daňového poriadku právo správnej úvahy o tom, čo sa považuje za reálny, a čo za nereálny obchod, tak vzájomná fakturácia môže byť veľmi riskantná. Aj rozhodnutia Najvyššieho súdu dokazujú fakt, že fakturácia medzi „jedno-osobovou eseročkou“ a živnostníkom, ktorý je zároveň jej jediným spoločníkom a konateľom nemusia byť úplne „košér“. Ako som už uviedol, posúdenie zmyslu takejto fakturácie, teda či má slúžiť na daňovú optimalizáciu, alebo má reálny základ je podľa novely Daňového poriadku už v rukách daňového úradu a jeho správnej úvahe. Štát totiž umiestnil medzi základné zásady správy daní, do § 3 ods.6 Daňového poriadku druhú vetu v nasledovnom znení: „Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada“. Ak doteraz podnikateľ živnostník fakturoval svojej „eseročke“ (alebo naopak) reklamu, resp. sprostredkovanie, tak po „novom“ už bude oveľa komplikovanejšia obhájiteľnosť  relevancie takéhoto právneho úkonu.   Logicky  teda možno očakávať, že daňový úrad nebude na takéto právne úkony a fakturácie z nich vyplývajúce prihliadať. Samozrejme, nemožno vylúčiť ani tzv. „automatické“ neakceptácie takýchto úkonov bez reálneho skúmania naozajstného skutkového stavu. Takýmto  „svojvoľným úvahám“ sa možno brániť na súde, ale je to „beh na dlhú trať“.

Pripravovaná novela Obchodného zákonníka je „proti“

Paradoxne budeme mať od nového roku pravdepodobne účinnú novelu Obchodného zákonníka, ktorý výslovne uvádza, že spoločnosť musí vrátiť plnenie „nad obvyklú mieru“ (inak ho vráti jej vedenie), ktoré odišlo z nej na základe obchodu so spriaznenou osobou. Presné paragrafové znenie vyplýva z navrhovaného § 123a odsek 3: Vrátením vkladu je aj plnenie poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného medzi spoločnosťou a osobou podľa § 67c ods. 2 (tzv. spriaznenou osobou), týkajúceho sa majetku spoločnosti, ktorý je vo vzťahu k spoločnosti dojednaný za menej výhodných podmienok ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá rozdielu oproti podmienkam ako sú obvyklé v bežnom obchodnom styku“.

Sú ale aj prípady, kedy sa oplatí ponechať si živnosť aj „eseročku“

Práve novela Daňového poriadku, ako aj hroziaca novela Obchodného zákonníka zjavne oslabujú a „rizikujú“ vzájomnú fakturáciu medzi „eseročkou“ a „živnostníkom“ v podaní jednej a tej istej osoby. Ak bola teda vzájomná fakturácia v zmysle vyššie uvedeného dôvodom pre plularitu právnych foriem podnikania, tak momentálne tento dôvod „stráca na atraktivite“. Na druhej strane môže nastať prípad, kedy sa podnikateľovi oplatia obe právne formy podnikania – môže ísť napríklad o prípad, kedy podnikateľ chce mať „istoty“ od štátu a teda logicky platiť odvody (využíva živnosť, resp. zváži zamestnanie vo vlastnej eseročke), ale zároveň potrebuje aj „eseročku“ (napríklad poskytuje služby konečným spotrebiteľom, neplatiteľom DPH, a teda nemá v záujme prekročiť obrat a registrovať sa k DPH, lebo svoje služby predraží o DPH, a tým sa stane menej konkurencie schopný, čiže rozloží obrat na dve formy podnikania, ďalej môže ísť o prípad viazania majetku na živnosť, ale prevádzka sa bude viazať na eseročku, čiže riziko z podnikania nepostihne jeho súkromný majetok a zároveň nebude prebiehať vzájomná fakturácia, atď. )

 

RADA: Ak živnostník disponuje podnikom – komplex hmotných ( napr. stroje, nehnuteľnosť), nehmotných ( napríklad ochranná známka, značka )  a osobných (napríklad nápady podnikateľa, jeho možnosti, schopnosti,.) zložiek podnikania, tak navrhujem aby takýto podnik ako celok previedol na „eseročku“ zmluvou o prevode podniku. Jej nepriamy efekt a výhoda spočíva aj v tom, že  ak živnostník prechádza na „eseročku“, a ako živnostník bol platiteľom DPH a chce byt ním aj ako „eseročka“, tak bude spadať pod režim zákonnej registrácie k DPH, pričom „eseročka“ bude mať IČ DPH spätne do 10 dní odo dňa prevodu podniku, pričom v takomto prípade sa stáva platiteľom DPH na základe zákona cestou oznámenia, daňový úrad len dodatočne vydá osvedčenie. Podnikateľ tak nemusí podstupovať štandardný komplikovaný postup cestou žiadosti, na základe ktorej môže získať osvedčenie až za mesiace .... aj s možným nevyhovením predmetnej žiadosti, keďže na vyhovenie žiadosti nemá právny nárok.   

Bol pre vás tento článok užitočný?
Zdieľajte ho s priateľmi.

Prihláste sa na odber noviniek

AUTOR ČLÁNKU

Ing. Ondrej Mizerák M. Sc.

Ondrej je absolventom Münster University of Applied Sciences a Univerzity Tomáše Bati ve Zlíne. Doteraz rozbehol tri úspešné projekty. Dva z nich konzultačnú firmu v oblasti el. podpisov a stavebno - obchodnú firmu predal, aby sa mohol venovať M2B a.s.. Tu zodpovedá za celkovú orgranizáciu, spoluprácu s partnermi, obchod, marketing. Je ženatý, má 2 deti a žije v Bratislave. Je optimista milujúci pohyb. Jeho knižnicu tvoria knihy Briana Tracyho, Dale Carnegieho, Roberta Kiysakiho, Robina Sharmu, Richarda Bransona či Simona Sineka. 

Ďalšie články z kategórie Zakladanie spoločností

Ďalšie články z kategórie Zakladanie spoločností