Úvodom sa ospravedlňujem za „blogovú“ formu tohto článku, ako aj jeho pokračovania. Žiaľ môj vnútorný pocit a nestotožnenie sa s novelou zákona o DPH v časti registrácia je natoľko silný, že mi nedovoľuje písať tento príspevok „odborným, avšak pre mňa nie až tak osobným štýlom“. Vzhľadom k tomu, že túto novelu „vnímam ako ranu pod pás“, tak sa som rozpísal „trošku osobnejšie“.
Nové pravidlá pre skladanie zábezpeky na DPH od 1.1.2016
Od roku 2016 platia pre skladanie zábezpeky na DPH nové pravidlá. Najzásadnejšia zmena je v tom, že nezaplatenie zábezpeky nemôže byť dôvodom na odmietnutie registrácie spoločnosti k DPH. Inak povedané, ak podnikateľ nezaplatí zábezpeku, tak bude registrovaný k DPH, avšak zábezpeka bude od neho zo strany daňového úradu vymáhaná. Už je jedno či pôjde o povinnú, zákonnú či dobrovoľnú registráciu k DPH.
To môže mať svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je, že podnikateľ dosiahne registráciu k DPH bez ohľadu na zaplatenie zábezpeky.
Nevýhoda je však oveľa väčšia a spočíva v tom, že ak podnikateľ požiada o dobrovoľnú registráciu k DPH pred dosiahnutím obratu cca 49790 eur, tak zábezpeku jednoducho musí uhradiť, inak bude exekučne vymáhaná. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2015 malo za následok nezaplatenie zábezpeky „len“ zamietnutie žiadosti na registráciu, avšak už nie jej exekučné vymáhanie. Takéto riešenie je v podstate absurdné, nakoľko postihuje toho, kto využije svoje právo a podá žiadosť o registráciu. Inak povedané, podanie žiadosti ho môže zruinovať, nakoľko v exekúcii môže prísť aj o osobný majetok. Pritom stačí tak málo, napr. len to, že bol napr. len spolumajiteľom spoločnosti v čase, keď jej konateľ nezabezpečil jej kontakt s daňovým úradom (spoločnosť nebola zo strany daňového úradu kontaktná), resp. konateľ spoločnosti opomenul a nepodávala daňové priznanie. Len pripomínam, že spoločník spoločnosti nekoná v mene spoločnosti, nemôžu ju zastupovať, nemôže za spoločnosť podpisovať, podávať daňové priznanie, viesť jej účtovníctvo, atď.
Obchodný zákonník dokonca nepriznáva spoločníkovi ani len právo neobmedzeného vstupu do sídla spoločnosti (predmetné vyplýva z judikatúry: Uznesenie NS SR , sp. zn 4 Obo 122/2000, ktorá len potvrdzuje postavenie spoločníka ako majiteľa, resp. investora len s obmedzenými možnosťami zásahu do obchodného vedenia spoločnosti).
Inak zrozumiteľne povedané, ak mám akcie napr. banky, resp. inej spoločnosti, tak mám také isté právo ako spoločník v „eseročke“. Úprimne, čo môže taký obyčajný, jednoduchý človek voči vedeniu banky ? Má nejaké práva byť prítomný na valnej hromade, napádať jej uznesenia, ale ak je menšinový akcionár, či v našom prípade spoločník, tak „veľa vody nenamúti“. Obe právne formy aj „eseročka“ aj „akciovka“ sú kapitálové obchodné spoločnosti, preto pre obe platia viac menej podobné princípy – konkrétne ako sa majiteľ či už v podobe spoločníka v „eseročke“ alebo v podobe akcionára v „akciovke“ podieľa na reálnom fungovaní, rozumej bežnej prevádzky spoločnosti.
Ak sa na novelu pozrieme hlbšie, tak zistíme, že ja ako vlastník akcií s objemom 0,001% nejakej väčšej spoločnosti, z ktorej mi plynú napr. majetkové výhody v podobe podielu na zisku, nepoznajúc ani vedenie spoločnosti a celý režim fungovania spoločnosti ako takej (napr. pri minoritnom vlastníctve akcií banky, resp. inej väčšej spoločnosti si to neviem predstaviť), môžem niesť následky za nezodpovedné konanie vedenia tejto spoločnosti, napr. jej štatutárneho orgánu. Ak táto spoločnosť (jej štatutárny orgán) neplní svoje povinnosti napr. podávať daňové priznania, je nekontaktná, resp. dlží na daňovom úrade, tak ja ako jej spoločník, akcionár, majiteľ nesiem bremeno toho, že ak budem raz chcieť podnikať a za tým účelom sa registrovať k DPH (SZČO, či formou napr. „eseročky“) „mám smolu“, lebo pri dodržaní zákona o DPH mi musí byť zo strany daňového úradu vyrubená zábezpeka na DPH a ja ju musím uhradiť. Ak ju neuhradím, tak nastane exekúcia môjho majetku za účelom jej vymoženia, hoc ani nemusím o tom vedieť (ako píšem vyššie pochybujem, že napr. ako „malý“ akcionár mám vedomosť o tom, či si štatutárny orgán plní svoje povinnosti) a dozviem sa to až listom z daňového úradu. Už však bude neskoro.. ak nezaplatím, tak nastáva exekúcia.
Podľa právnej úpravy účinnej do konca roka 2015 sa takýto prípad riešil „len“ zamietnutím žiadosti a hotovo. Neexistovala možnosť zábezpeku na DPH aj reálne vymáhať.
V ďalšom článku vám napíšem o tom ako sa z úspešného zamestnanca môže stať dlžník a rizikový subjekt pre registráciu k DPH. Nezabudnite preto uviesť váš email a prihlásiť sa na odber newslettra, aby sme vás o publikovaní tohto článku mohli informovať.
