Využitie daňovej straty z minulých období môže ale nemusí byť daňovým únikom

11. Október 2013
Zakladanie spoločností

Blíži sa koniec roka. Ustaľuje sa hospodársky výsledok za rok 2013, základ dane a tým aj daňová povinnosť zaplatiť z daň z príjmov. Mnohí podnikatelia pochopiteľne „naháňajú“ náklady, možnosti a cesty ako znížiť základ dane a tým si znížiť daňovú povinnosť.

V praxi sa čoraz častejšie vyskytuje „fúzovanie“ spoločností, pri ktorom je hlavným motívom daňová úľava. Ide o prípad, kedy sa jednoducho zisková spoločnosť „fúzuje“ so stratovou spoločnosťou. Inak povedané, existuje spoločnosť X, ktorá dosiahla za rok 2013 predbežný zisk cca 100000,-€. Existuje však aj spoločnosť Y, ktorá eviduje daňovú stratu z minulých období vo výške 100000,-€. Ide sa o korektne podnikajúce spoločnosti, ktoré si riadne plnili svoje povinnosti a odvádzali dane. Majiteľ spoločnosti Y už dávnejšie ukončil aktívne podnikanie so stratou. Nakoľko jeho deti odišli do zahraničia a nemajú záujem pokračovať v rodinnom podnikaní, rozhodol sa firmu zavrieť. Likvidácia by bola finančne aj časovo náročná. Rozhodne sa spoločnosť predať, pričom ako jej hlavné pozitívum uvádza daňovú stratu. Majiteľa spoločnosti X zaujala predmetná ponuka, kúpi spoločnosť Y za 5000,-€. Následne jeho spoločnosť X sa „fúzuje“ so spoločnosťou Y, ktorá je vymazaná z obchodného registra. Pri podaní daňového priznania za rok 2013 vykáže spoločnosť X nulovú daňovú povinnosť, nakoľko svoj zisk umorila v strate zaniknutej spoločnosti Y. Majiteľ spoločnosti X tak ušetrí 15000,-€ na dani.

Umorenie zisku v daňovej strate pri fúzii vo všeobecnosti môže byť ale aj nemusí daňovým únikom. V súlade so zákonom je pravdepodobne najmä prípad „pohltenia“ konkurencie, kedy je možné preukázať, že „hlavnú rolu“ zohráva konkurenčný boj, daňová výhoda je len „druhoradým“ pozitívom. Taktiež môže ísť o zákonný spôsob vtedy, ak by sa predmetným úkonom znížili prevádzkové náklady (fúziou získam miesto dvoch spoločností iba jednu spoločnosť, a teda znižujem prevádzkové náklady) a daňová výhoda je iba „doplnkovou výhodou“. V tejto súvislosti je zaujímavý Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-126/10, ktorý vyššie uvedené nepriamo potvrdzuje. Právna veta a záver znie: „Článok 11 ods. 1 písm. a) smernice Rady 90/434/EHS z 23. Júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zlúčenia dvoch spoločností patriacich do tej istej obchodnej skupiny môže skutočnosť, že ku dňu zlúčenia nadobudnutá spoločnosť nevykonáva nijakú činnosť, nevlastní nijaký podiel a na nadobúdajúcu spoločnosť prenáša len vysokú daňovú stratu s nejasne stanoveným pôvodom, hoci táto operácia má z hľadiska úspory organizačných nákladov pre túto obchodnú skupinu pozitívny vplyv, viesť k predpokladu, že táto operácia nie je uskutočnená z „riadnych obchodných vzťahov“ v zmysle tohto ustanovenia. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby vzhľadom na všetky okolnosti charakterizujúce spor, o ktorom rozhoduje, preskúmal, či v rámci tohto sporu boli naplnené okolnosti vedúce k predpokladu o daňovom úniku alebo o vyhýbaní sa plateniu dané v zmysle uvedeného ustanovenia“.

Daňovým únikom nemôže byť ani nadobudnutie spoločnosti so stratou, pričom zisk sa bude v tejto spoločnosti kumulovať a dosahovať v budúcnosti, napríklad prostredníctvom „naštartovania nových projektov a činnosti“ na kúpenú spoločnosť. Taktiež by mala byť v poriadku fúzia, pričom nástupnícka spoločnosť bude umorovať zisk dosiahnutý v budúcnosti. Na druhej strane umorovanie zisku, dosiahnutého pred fúziou, pričom nie sú splnené predpoklady vyplývajúce z vyššie uvedeného (fúzia z dôvodu pohltenia konkurencie, prevádzkových nákladov, fúzia v rámci jednej skupiny, analogicky jedného majiteľa, podnikateľská pasivita zanikajúcej spoločnosti, samozrejme iné dôvody) môže byť problematické a veľmi ťažko pred daňovým úradom obhájiteľné. Samozrejme, na predmetné vplýva mnoho faktorov. Každá situácia, každý skutkový stav je iný a treba k nemu pristupovať individuálne.

Podnikatelia by mali byť v súvislosti s vyššie uvedeným obozretní, obrátiť sa na svojich daňových poradcov a advokátov s možnosťou vypracovania analýz.

 

Článok sme pripravili pre server www.podnikam.sk, s ktorým dlhodobo spolupracujeme

Bol pre vás tento článok užitočný?
Zdieľajte ho s priateľmi.

Prihláste sa na odber noviniek

AUTOR ČLÁNKU

JUDr. Ján Marônek

JUDr. Ján Marônek je advokát a hlavný partner Advokátskej kancelárie Marônek & Partners s.r.o. - www.maronekpartners.sk. Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o..

Ďalšie články z kategórie Zakladanie spoločností

Ďalšie články z kategórie Zakladanie spoločností