Založiť v roku 2016 živnosť alebo s.r.o.? JUDr. Marônek v HN Poradni

4. Január 2016
TREND

Zaujíma vás čo sa zmenilo v oblasti zakladania spoločností, registrácií firiem k DPH či uplatňovaní odpočtu DPH od 1.1.2016? Na tieto ale i mnohé ďalšie otázky 4.1.2016 odpovedal čitateľom Hospodárskych novín JUDr. Marônek z našej spoločnosti. 

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke Hospodárskych novín.

Zdroj: http://hnporadna.hnonline.sk/poradca-156/mate-prijem-nad-1500-eur-eserocka-prevazi-vyhody-zivnosti-10490032

Pre komfort sú všetky otázky a odpovede uvedené i nižšie: 

Online rozhovor v poradni Hospodárskych novín s JUDr. Marônekom 

Zaujímalo by ma, ci sa mi v roku 2016 oplati zalozit zivnost a podnikat? Ako to urobit pre mna co najvyhodnejsie?

Podnikať na Slovensku je ťažké, ale myslím si, že nadšenie a chuť prekonajú akékoľvek administratívnoprávne prekážky. Živnosť je výhodná len pred drobné podnikanie a prvý rok, keď je začínajúci podnikateľ z časti oslobodený od odvodov. Po tomto oslobodení by som „nabehol“ na „eseročku“ a to najmä z dôvodu oddelenia podnikateľského rizika od súkromného majetku.

Dobrý deň p. Marônek, Chcel by som sa spýtať aké podnikanie by ste odporučili študentom, ktorý nemajú tak veľký kapitál?
Volil by som „eseročku“, jej založenie Vás vyjde aj s poplatkom na cca 300 Eur. Základné imanie môžete vložiť i do pokladne, teda nie je nutný vklad hotovosti na účet v banke. Z právnych foriem bude zaujímavá v roku 2017 tzv. jednoduchá akciová spoločnosť s možnosťou základného imania 1 Euro. Ak chcete začať podnikať tento rok, tak odporúčam „eseročku“.

Chcem si zalozit v novom roku eserocku, su tam pre mna nejake novinky? Na co by som sa mala pripravit?
Áno, uvádzam ich nasledovne. Netreba skladať 5000 do banky, teda netreba preukazovať registrovému súdu potvrdenie ani výpis z banky o zložení základného imania do banky. Nižšie poplatky za zápis do obchodného registra /doteraz to bolo 331,50, po novom 300/. Pri elektronickom podaní návrhu sa súdny poplatok kráti na polovicu. Možnosť rozhodnúť sa pre osobitný „DPH režim“. Teda, ak budete mať obrat do 100 tis Eur, tak zvolením osobitného DPH režimu odvádzate DPH až potom, čo Vám bola uhradená faktúra zo strany obchodného partnera. Ak máte pred daňovým úradom „čistý štít“ (nemáte daňové dlhy, resp. nespôsobili ste daňové dlhy v iných spoločnostiach), tak pri registrácii na DPH neplatíte zábezpeku na DPH aj keď Vaša spoločnosť bude „len podnikateľ – začiatočník“. Od nového roka sa stávajú účinné ustanovenia Obchodného zákonníka o „kríze spoločnosti“ (napr. ak je spoločnosť v kríze, tak platí zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, inak povedané, ak je spoločnosť v kríze (pomer vlastného imania a záväzkov 4 ku 100), tak spoločníkovi sa nemôže vrátiť pôžička, ktorú poskytol spoločnosti ). Taktiež nadobudne účinnosť inštitút zákazu vrátenia vkladu = spoločnosť musí vrátiť plnenie „nad obvyklú mieru“ (inak ho vráti jej štatutárny orgán), ktoré odišlo z nej na základe obchodu so spoločníkom či spriaznenou osobou (napr. spoločník či jeho rodina si bezplatne prenajíma auto spoločnosti, resp. si zoberie bezúročnú pôžičku od spoločnosti). Spoločník nemôže poskytnúť úver svojej spoločnosti v hotovosti.

Oplati sa mi kombinacia eserocky a zivnosti v tomto roku? Kedy to pre mna moze byt viac ci menej vyhodne?
Príkladom by mohla byť daňová optimalizácia, napr. by išlo o prípad, kedy jedna forma podnikania je v strate, a druhá zasa v pluse (pozor však, aby nedošlo k trestnému činu skrátenia dane). Ako možnosť sa ponúka „vyčerpanie“ daňovej licencie. Teda ak na „eseročku“ musím tak či onak zaplatiť daňovú licenciu v určitej výške, tak budem fakturovať na „eseročku a nie živnosť“, aby som vykryl daňovú licenciu“. Osobne si myslím, že podnikanie formou eseročky a živnosti prostredníctvom jednej osoby prináša v podobe daňovej optimalizácie len nepatrné výhody (daňová optimalizácia takýmto spôsobom je štátom už značne obmedzená). Využívanie oboch foriem však môže mať veľké výhody, ktoré sa prejavujú na iných „frontoch“ ako dane. Môže ísť napríklad o prípad, kedy podnikateľ chce mať „istoty“ od štátu a teda logicky platiť odvody (využíva živnosť), ale zároveň potrebuje aj „eseročku“ (napríklad poskytuje služby konečným spotrebiteľom, neplatiteľom DPH, a teda nemá v záujme prekročiť obrat a registrovať sa k DPH, lebo svoje služby predraží o DPH, a tým sa stane menej konkurencie schopný, čiže rozloží obrat na dve formy podnikania, ďalej môže ísť o prípad viazania majetku na živnosť, pričom prevádzka (riziko z podnikania) sa bude „viazať“ na “eseročku“, a zároveň živnosť bude prenajímať majetok eseročke, čím sa vytvorí mechanizmus kumulácie majetku na živnosti, čo smeruje k ochrane majetku podnikateľa, atď. )

S akymi hlavnymi starostami sa stretavate u zivnostnikov a eserociek za posledne obdobie?
Najväčší problém je nenadstavenie vhodnej podnikateľskej štruktúry včas. Je veľa prípadov, kedy podnikateľ začal z ničoho ako živnostník a v priebehu desiatky rokov vybudoval obrovskú spoločnosť s množstvom zamestnancov, majetku, obchodnoprávnych vzťahov. Podnikateľ si musí uvedomiť, že zväčšením objemu podnikania, priberaním zamestnancov (musí mnohé úlohy delegovať) rastie aj podnikateľské riziko. Navýšenie rizika samozrejme súvisí aj s nárastom obchodných prípadov. Podnikateľ by teda mal vystihnúť túto fázu rastu a vtedy uvažovať o vhodnej podnikateľskej štruktúre, kedy by mal oddeliť podnikanie a riziko z neho vyplývajúce od súkromného majetku. Mal by vytvoriť aspoň minimálnu a triviálnu štruktúru, kde majetok naviaže na jednu právnu formu podnikania a prevádzku zasa na inú. Teda môže mať dve spoločnosti, jednu na majetok a druhú na prevádzku. Tá s prevádzkou si môže prenajímať majetok od majetkovej spoločnosti. Ak má podnikateľ veľkú firmu a „všetko na jednej kope“ (majetok, prevádzka, finančné toky, atď.), tak je o to náročnejšie a hlavne „neprirodzenejšie“ rozdeľovať následne jednotlivé zložky podnikania za účelom výhod (napr. ochrana majetku, anonymita, daňová optimalizácia, atď.). Naposledy som mal prípad, kedy živnostník obchoduje s ventilmi. Ventil však u jeho odberateľa praskol a spôsobil odberateľovi škodu desiatky tisíc eur. Hoci bol živnostník poistený, tak poisťovňa našla výluku z poistenia a poistné plnenie neposkytla. Živnostník disponuje rodinným domom, v ktorom žije s rodinou. O ten môže prísť, čo by sa nemuselo stať, ak by podnikal formou „eseročky“.

Ak by ste vy mali rozbehnút podnikanie, ako by ste to pre seba co najvyhodnejsie urobili? Podnikali by ste cez zivnost, eserocku, druzstvo ci inak? Preco?
Vo všeobecnosti je v súčasnosti stále najlepšou právnou formou na podnikanie „eseročka“. Jej najdôležitejšou výhodou je oddelenie podnikateľského rizika od súkromného majetku. Môžu však vznikať špecifiká: Ak by som podnikal sám bez rizika z prevádzky v drobnom, tak prvý rok by som z dôvodu oslobodenia od odvodov volil pravdepodobne živnosť. Následne by som „nabehol na eseročku“. Ak by sme boli 5 kamaráti a išli do spoločného projektu, napr. výstavby malej bytovky, kde by sa následne predávali či prenajímali byty, tak by to bolo družstvo. Ak by som vymyslel niečo nové, výnimočné, jedinečné = momentálne moderne nazvané „start – up“, tak by uvažoval nad JAS, jednoduchá akciová spoločnosť. Jej výhodou je pružnosť vstupu a výstupu investora, pružnosť rozhodovania, disponovania s akciami. Výhodou budú aj zamestnanecké akcie = mnohé firmy chcú motivovať zamestnancov akciami. Ak by som bol „niekto známy s kopou peňazí“, a chcel by som mať svoje investície v utajené a byť v anonymite, tak by som volil akciovú spoločnosť. Ak by som bol „väčší“ podnikateľ, či skupina, holding, tak by som volil právnu formu európskej akciovej spoločnosti. Jej najväčšou výhodou je, že „môže presídľovať po Európe“ bez toho že by sa v krajine pôvodu rušila. Inak povedané, ak budú lepšie podnikateľské podmienky (dane, stabilita, legislatíva, atď.) v inom štáte, tak sa tam presídlim. Nespornou výhodou je aj možnosť využitia zmlúv o ochrane medzinárodných investícii a z toho vyplývajúca silnejšia právna ochrana.

Pozdravujem, pán Marônek, zaujímalo by ma, kde je hranica vhodnosti podnikania na živnosť a formou eseročky. Môj predpokladaný príjem bude 1 500 eur mesačne a budem robiť na paušál. Nemal by som radšej založiť firmu, teda s.r.o.? ďakujem vladimír
Osobne by som asi volil s.r.o. Nespornou výhodou je odčlenenie podnikateľského rizika od vlastného súkromného majetku, vrátane spoločného majetku s manželkou. Neviem, akú činnosť vykonávate, a aké riziko z nej plynie, je nutné však vždy zohľadniť, že zmluvný vzťah medzi Vami bude vždy spadať do roviny obchodnoprávnej (nesiete objektívnu zodpovednosť, čiže aj keď ste nemali vinu na vzniknutej škode, pričom je jedno či budete živnosť alebo eseročka) a nie pracovnoprávnej (založená najmä na subjektívnej zodpovednosti, čiže nutnosť preukazovania viny). Z pohľadu odvodov je nutný výpočet, teda či rozsah zaplatených odvodov cez živnosť plus to čo mi štát za zaplatené odvody dá je väčším prínosom ako výška ročnej daňovej licencii. V podstate cez eseročku musíte platiť iba zdravotné poistenie vo výške cca 60,- €/mesiac. Čiže ste zdravotne poistený. Ostatné záležitosti, najmä dôchodok, úraz, atď., by som osobne riešil cez súkromný sektor. Myslím, si že peniaze, ktoré by som inak odviedol na odvodoch mi viac prinesú formou privátneho poistenia, pričom viac získam nielen vo finančnej rovine, ale aj v rovine poistenia a starostlivosti. Výhodou je aj väčší rozsah disponovania s peniazmi, teda vyberám výšku sporiacej zložky, a výšku krycej zložky. Teda podľa toho akú činnosť vykonávam si viem ošetriť sporenie, aj poistenie. Ak to beriete čisto len z pohľadu odvodov, tak s poukazom na výšku Vášho predpokladaného príjmu by som volil asi „eseročku“. V Novom roku zasa narástli pre živnostníkov odvody, nutné je teda urobiť prepočet, ktorý Vám isto zabezpečí Váš účtovník.

Dobry den Planujem zalozit sro a dopocul som sa, ze ak sro ma pravidelny prijem, musi mat aspon jedneho zamestnanca. Znamena, ze ak ide o sro bez zamestnancov (iba 1 konatel), musi sa konatel zamestnat v tejto sro. Je to pravda? Dakujem
Ja osobne o ničom tak neviem, a zdá sa „mi to pritiahnuté za vlasy“. Ale v spleti dnešných neustálych legislatívnych zmien je všetko možné, nemusím o tom vedieť ani ja.

Zlepsila alebo zmenila sa nejako dostupnost vyhodnych uverov pre zacinajucich podnikatelov? Ako dlho musi srocka fungovat aby dostala v dnesnych casoch uver od banky? Dakujem.
Z praxe musí spoločnosť existovať aspoň jeden rok, musí mať podané priznanie aspoň za jeden rok. Samozrejme existujú výnimky, taktiež prístup bánk je odlišný a stále sa mení. Mnohí si myslia, že túto prekážku prekonajú tak, že si kúpia staršiu spoločnosť. Z praxe ale viem, že táto cesta je bez úspechu. Banka logicky preveruje, od kedy je v spoločnosti nový spoločník a konateľ, ktorý žiada v mene spoločnosti o úver. Logicky sa teda nemožno „chváliť“, ani výbornými výsledkami v minulosti, keďže boli dosiahnuté minulým vedením. Spravidla sa však kúpou staršej spoločnosti len začína dláždiť cesta k budúcemu úspešnému zažiadaniu o úver (napr. kúpim spoločnosť s dobrým vlastným imaním, podnikám v nej nejaký čas s dobrými HV, a následne požiadam o úver ). Ak by som to riešil cestou založenia spoločnosti, tak mi môže nejaký pozitívny znak staršej spoločnosti absentovať (napr. spomínané vysoké vlastné imanie, ktoré sa môže navýšiť aj cez navýšenie základného imania prostredníctvom nerozdeleného zisku).

Moja sestra si chce zalozit zivnost i eserocku, len neviem, akym chybam by sa mala vyhnut. Skuste jej poradit. Stretavate s nejakymi problemami v praxi?
Založenie eseročky by nemal byť problém, odporúčam sa obrátiť sa na niekoho, kto disponuje zaručeným elektronickým podpisom, nakoľko ušetríte polovicu na súdnom poplatku. Samozrejme, vhodne je pred založením spoločnosti ošetriť BSM, resp. zabezpečiť súhlas druhého manžela s podnikaním, atď. V spoločenskej zmluve treba ošetriť napr. dedenie obchodného podielu, hlasovanie a hlavne počet hlasov na valnom zhromaždení, atď. Ak bude sestra vykonávať obchody „sama so sebou“, rozumej že bude mať eseročku aj živnosť a vzájomne medzi sebou budú obchodovať, tak by mali obchodovať za trhové ceny. Mala by mať vyhotovenú transferovú dokumentáciu. Od nového roka platí inštitút krízy, zákaz vrátenia vkladu, zákaz vrátenia zdrojov nahradzujúcich vlastné zdroje. Napr. pri inštitúte vrátenia vkladu by nemala sestra z eseročky „vyťahovať peniaze cez živnosť“ za neobvyklých podmienok. Poslednými novelami sa práve obmedzilo obchodovanie spriaznených osôb za účelom „vyťahovanie kapitálu od bonitnej osoby“, čo možno aj uvítať, nakoľko to bolo v praxi zneužívané. Išlo o prípady, kedy boli ukrátení veritelia spoločnosti na úkor napr. spoločníka, ktorý bol ale taktiež veriteľom svojej vlastnej spoločnosti. V súčasnosti má „už podriadené“ postavenie, a teda spoločnosť mu pohľadávku uhradí až vtedy ak nemá iných tzv. nespriaznených veriteľov.

Zatial som nemal ani ako zivnostnik, ani ako eserocka, ziadnu danovu kontrolu a neviem, na com by mohla asi tak nachytat? Mate nejake tipy, po com prioitne idu? Ide skor o DPH ci ine?
Tak dúfam, že na ničom :) Pokiaľ máte všetko v poriadku, tak sa kontroly nemusíte obávať. Predmetom daňových kontrol býva najmä DPH, možno však v blízkej budúcnosti očakávať aj kontroly na daň z príjmov.

Som študent a chcel by som si rozbehnúť vlastný biznis. Ten by mal pozostávať z toho, že si chcem dávať v tlačiarni tlačiť svoje navrhnuté nálepky na tuningové autá a potom tieto nálepky budem ponúkať na predaj cez internet. Čo mám urobiť ako prvé kroky pre založenie takejto firmy? Čo by ste mi odporúčali a koľko (orientačne) ma to bude stáť pri rozbehu podnikania?
V prvom rade vyberte vhodnú doménu a registrujte si ju, aby Vás niekto nepredbehol. Čo sa týka spoločnosti, najlepšie bude kontaktovať subjekt, ktorý sa špecializuje na zakladanie a predaj spoločností, prípadne kontaktujte advokáta. Na internete je mnoho kontaktov, podmienkou výberu je skúsenosť a používania elektronického podpisu, ktorý Vám kráti súdny poplatok na polovicu. Za voľné živnosti dokonca neplatíte žiadne správne poplatky. Založenie sa môže pohybovať od 300 do 500 Eur. Záleží od vašich kritérií a požiadaviek, napr. ak chcete mať niektoré právne vzťahy upravené inak ako ustanovuje Obchodný zákonník, tak logicky za neštandardné úpravy v spoločenskej zmluve (zakladateľskej listine) zaplatíte.

Pán Marônek, mohli by ste, prosím, porovnať, aký je rozdiel medzi tým, ak si založím vlastnú internetovú firmu a ak si kúpim ready-made firmu? Ako ma to vyjde finančne a čo musím urobiť v prípadne jedného aj druhého prípadu? Sféra podnikania by bola - vyučovanie cudzieho jazyka cez internet a cez Skype. Ďakujem veľmi pekne.
Osobne preferujem kúpu hotovej, tzv. ready made spoločnosti. Myslím si, že v budúcnosti bude väčšina podnikateľov kupovať tzv. ready made spoločnosti, lebo je to jednoduchšia ako zakladať novú spoločnosť. Výhody ready – made spoločnosti sú nasledovné: a) – rýchlosť – podnikateľ nemusí čakať na zdĺhavé založenie, môže podnikať už v deň kúpy spoločnosti b) – základné imanie – nemusí v danom momente fyzicky disponovať základným imaním c) – priaznivá cena – spoločnosť neplatiteľ DPH sa dá získať aj za 400,- € vrátane všetkých poplatkov, čo je o pár eur drahšie ako jej založenie. POZOR: logicky podnikateľ by mal kupovať spoločnosť od overenej spoločnosti a partnera. Taktiež treba kupovať ready made založené v roku 2016, nakoľko podnikateľ je povinný uhrádzať daňovú licenciu až v roku 2018 (prvý rok je spoločnosť oslobodená od daňovej licencie) !

Dobrý deň, pán doktor. Začnem netradične a článkom p. Mihála pre HN. Nie je zúfalé, že také niečo (mám na mysli fakty obsiahnuté v článku) je na Slovensku vôbec možné? Ako to hodnotíte z pohľadu občana, prípadne aj podnikateľa? nerobí si štát z ľudí srandu? Tu je článok: Čoskoro je tu Nový rok 2016 a tu je niekoľko rád pre vás. Ak máte živnosť, nájdite si popri živnosti zamestnanie na malý úväzok, povedzme na hodinku denne. Zo živnosti tak nebudete na zdravotné poistenie platiť 60 eur mesačne, ale len to, čo vám vyjde z daňového priznania. Ak máte zo živnosti stratu, tak nebudete platiť zdravotné poistenie vôbec. Nový živnostník je poistený v Sociálnej poisťovni najskôr až od 1. júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa otvorila živnosť. Ak požiadate o odklad podania daňového priznania, poistenie v Sociálnej poisťovni vznikne až od 1. októbra. Je výhodné živnosť prerušiť. Počas prerušenia sa totiž do Sociálnej poisťovne neplatí, ani sa nič nedopláca dodatočne. Rovná daň je späť. Žiaľ, len pre ľudí s autorskými honorármi. Všetky honoráre sú od roku 2016 zdanené zrážkovou daňou vo výške 19 percent. Bez ohľadu na ich výšku. A neplatia sa z nich žiadne odvody. Autori a umelci sa navyše môžu rozhodnúť, či využijú tento spôsob zdanenia alebo formu takzvaných aktívnych alebo pasívnych príjmov. Každý spôsob má svoje výhody, treba si len správne vybrať. Lepšie sa budú mať aj „čistí kapitalisti“. Sociálni demokrati aj im od roka 2016 schválili rovnú daň vo výške 19 percent bez ohľadu na výšku príjmu z kapitálového majetku. Začnite sa konečne hýbať – staňte sa profišportovcom. Tri roky nebudete platiť sociálne odvody a nebudete z príjmov platiť ani zdravotné poistenie. Máte eseročku a neviete si vybrať zisk bez platenia zdravotných odvodov? Firmu zrušte. Z podielu na likvidačnom zostatku sa po novom zdravotné odvody neplatia. Že nie ste blázon, aby ste rušili zavedenú firmu? Presne tak, založte si „bokovku“, zisk prelejte do nej a dajte ju do likvidácie. Nedávno sa zaviedol minimálny dôchodok. Ak doteraz platilo, že výška dôchodku je zhruba 50 percent predošlej hrubej mzdy, tak minimálny dôchodok môže byť vyše 150 percent hrubej mzdy. Ak je to možné, treba si správne „nastaviť“ vymeriavací základ. Odporúčam 220 eur mesačne. Posledná rada. Ak nad týmto článkom krútite hlavou, poznačte si v kalendári zelenou fixkou 5. marec 2016. Už o rok tu môže byť rovná daň a spravodlivé odvody pre všetkých. Ak tak rozhodnete. P. F. 2016
Vo Vašej odpovedi sú podnety „na možné riešenia“. Ja osobne vidím najväčší problém v nestabilite právneho prostredia, ktoré sa neustále mení. Zmeny v zákonoch, najmä daňových, sú tak turbulentné, že vnášajú do celého systému daňovej správy a daňového práva vôbec právnu neistotu. Väčší problém ako mnohosť noviel a zmien je „absencia“ analýzy zmien a noviel v súvislosti s inými právnymi predpismi. To potom môže spôsobiť problém pri výklade práva nielen samotným podnikateľom, daňovým úradníkom, ale aj samotným súdom v procese správneho súdnictva pri preverovaní správneho úradného postupu štátneho orgánu. Chýba mi väčšia vyrovnanosť. Teda ak niekde zvýšim záťaž, tak logicky inde musím záťaž znížiť, inak „to praskne“. Zmeny a novely sú uskutočňované izolovanie, nie vo vzájomnej súvislosti. Napríklad: Štát zavedie daňové licencie do zákona o dani z príjmov, pričom zaťažujú i podnikateľa, ktorý nemá vôbec žiaden príjem, ba dokonca nepodniká. Má len tzv. neživú spoločnosť, ktorá len „visí“ v obchodnom registri. Je dobro myšlienkou vyčistiť trh od takýchto neaktívnych spoločností, pričom zavedenie daňových licencií má rozhýbať podnikateľov i k tomu, aby takéto spoločnosti boli rušené a vymazávané z registra. Teda na jednej strane štát zaviedol povinnosť, čo je fajn, avšak na druhej strane „nepopustil“ v procese ťažkého procesu zrušenia takejto spoločnosti. Likvidácia je veľmi komplikovaná, zdĺhavá, finančne náročná, optimálne je mať po boku právnika aj účtovníka. Teda napríklad zmena týkajúca sa neživých spoločností, ktoré nič v majetku nemajú, podávajú roky nulové priznania, nemajú záväzky, žiaľ neprišla. Pri takýchto prípadoch by mal existovať jednoduchý režim zrušenia spoločnosti. Teda chýba tu vyváženosť. Podnikateľ by aj zrušil a vymazal spločnosť, ak si však uvedomí, čo všetko pri tom musí uskutočniť a koľko zaplatiť, tak radšej hľadá únikovú cestu. Potom sa dobre mienená myšlienka minie účinku, pričom by stačila lepšia analýza a vyváženosť. Na margo zrušenia zdravotného odvodu vo výške 14% z likvidačného zostatku. Ja si osobne myslím (môj názor na vec), že podnikateľ zdravotný odvod vo výške 14% neplatí len z časti hodnoty likvidačného zostatku rovnajúcemu sa základnému imaniu, resp. obstaraniu obchodného podielu, či akcie v spoločnosti. To znamená, že ak na začiatku vložím do podnikania 5000 Eur ako základné imanie, ale po ukončení likvidácie sa mi ustáli likvidačný zostatok na sume 15000 Eur, tak 14% odvod do zdravotnej poisťovne platím z 10000 Eur (teda odpočítam na začiatku vložených 5000 Eur). Nemyslím si, že platí pravidlo, že z likvidačného zostatku sa neplatí zdravotný odvod vôbec. Samozrejme, aj v takomto prípade existujú cesty ako zdravotný odvod neplatiť (napr. operácie so základným imaním). Každopádne takéto „aj keď len podľa mňa čiastočné“ zrušenie zdravotného odvodu považujem za správne, nakoľko pôvodné nadstavenie nebolo naozaj spravodlivé.

Pocul som, ze danove kontroly do istych firiem nechodia, jednoducho su nejako spojene so statnymi zakazkami. Co hovorite na to, co si vymohli zivnostnici v suvislosti s Vahostavom - nie je to len mala zaplata?
Žiaľ poznám aj prípady, ktoré s Váhostavom nesúviseli. Takíto podnikatelia, resp. dodávatelia a subdodávatelia nemali ani možnosť predať svoje pohľadávky a získať tak od štátu aspoň 50% ich nominálnej hodnoty. Preto zastávam názor, že sa „nemeralo jedným metrom“, ak sa na veci „okolo lex Vahostav“ pozerám objektívne. Inak povedané, veritelia Váhostavu dopadli oveľa lepšie ako veritelia iných krachujúcich firiem.

Dobrý deň, chcel by som sa opýtať. Kúpil som si ešte nepostavaný apartmán (predpolad dostavby v r. 2017) a rád by som ho prenajímal turistom (nemám žiadne skúsenosti, predopklad PRÍJMOV za rok cca 12.000-13.000 EUR). Čo by ste mi radili, začať so živnosťou prvý rok a potom prejsť na s.r.o.? alebo rovno na s.r.o.? Z právnych foriem bude zaujímavá v roku 2017 tzv. jednoduchá akciová spoločnosť s možnosťou základného imania 1 Euro - je to aj pre mňa zaujímavé? ďakujem pekne za odpoveď.
Išiel by som hneď do „eseročky“. JAS je fajn právna forma, ale to základné imanie 1 Euro nemá význam. Neodporúčam také nízke základné imanie, budete mať aj vlastné imanie nízke a prakticky od začiatku podnikania ste v kríze.

Dobry den, ak moj priemerny mesacny prijem by mal byt 2000 eur s tym, ze mam nizke naklady( max 200 eur) oplati sa mi pokracovat v zivnosti, ktoru mam (kde platim aj povinne socialne odvody) alebo skor prejst na sro? Jedna sa o programovanie. Dakujem
Myslím, že sa Vám oplatí „eseročka“. Požiadajte o prepočet odvodov Vášho účtovníka, ale pri príjme 2000 Eur mesačne, by mala priaznivejšie z pohľadu odvodov vychádzať „eseročka“.

Som dlhé roky fyzická osoba s vyššími tržbami a majetkom. Aké sú možnosti transformácie z fyzickej osoby na s. r. o.? Ďakujem
Transformácia živnosti na „eseročku“ a vôbec žiadnu inú spoločnosť nie je možná. Teda živnosť musíte zrušiť. V praxi sa uplatňuje nasledovný postup: 1) založenie eseročky 2) prevod podniku zo živnosti na eseročku (resp. vytvorenie štruktúry, kde jednotlivé zložky podnikania sa prevedú na viacero spoločností) 3) zrušenie živnosti.