Anonymita vlastníctva spoločnosti alebo ako zostať neviditeľným

29. Apríl 2013
Zakladanie spoločností

Mnoho podnikateľov rieši pri svojom podnikaní otázku „neviditeľnosti“. Iste, môžeme sa stretnúť i s prípadmi, kedy sa snaží „neviditeľne“ podnikať osoba, ktorej to zakazuje zákon, napríklad v prípade výkonu služby vo verejnom záujme (napríklad pracovný pomer v štátnej službe). Môže ísť ale aj o prípad súkromnej sféry, kedy to osobe zakazuje pracovná zmluva, resp. interné pracovnoprávne predpisy. V obchodnom práve platí zákaz konkurencie štatutárov. Mnohokrát sa možno stretnúť i s prípadom, že osoba ktorá má pozícia spoločníka nemá nárok na dávku od štátu (napríklad materskú).

Na druhej strane anonymita vlastníctva spoločností môže slúžiť aj na „zatajenie“ prepojenosti obchodných spoločností. Taktiež asi nebude chcieť byť „viditeľný“ podnikateľ s „pokazeným image“. Dôvodov môže byť veľa. Môžu byť špekulatívne, ale aj úplne oprávnené.  

Ako prostriedky „neviditeľnosti“ môžu slúžiť nasledovné inštitúty:

-          Akciová spoločnosť – akciovú spoločnosť môžu založiť minimálne dve fyzické osoby, pričom výnimka sa nevzťahuje na právnickú osobu (tá ju môže založiť aj sama). Po vzniku akciovej spoločnosti a jej zápise do obchodného registra však môžu akcionári disponovať svojimi akciami a previesť ich na iné osoby. Týmto spôsobom môže napríklad jediný zakladajúci akcionár viditeľný v obchodnom registri previesť akcie napríklad na ďalšie fyzické osoby (dokonca aj jednu), pričom tieto osoby sa už nezapisujú do obchodného registra. Skutočnosťou na základe ktorej sa osoba stane akcionárom, a teda majiteľom spoločnosti, je rubopisovanie akcie a jej odovzdanie. Takéto nadobudnutie akcií sa nezapisuje do obchodného registra. V zbierke listín obchodného súdu sú založené len zakladateľské dokumenty akciovej spoločnosti v ktorých sú uvedení len pôvodní akcionári. Následný prevod akcií sa však už v registri neeviduje.

 

U nás je už zrušený inštitút akcií na doručiteľa (akcie na majiteľa), čo znamená, že akcionárom (majiteľom) spoločnosti je ten, kto má akciu „u seba“. Na tejto akcii nie je ani osoba akcionára uvedená ( na rozdiel od akcie na meno). Akcia môže v priebehu jednej minúty „vystriedať“ aj niekoľko majiteľov, pričom majiteľom je ten, kto ju drží. S držbou akcie prislúchajú akcionárovi logicky aj práva s ňou spojené, napríklad dividenda, právo rozhodovať o základných otázkach spoločnosti (napríklad kto bude v predstavenstve a bude v mene spoločnosti konať navonok, čiže podpisovať kontrakty, uzatvárať menom spoločnosti zmluvy). Inštitút akcií na doručiteľa sa mnohokrát používa v daňových rajoch. A to môže byť hlavný dôvod, prečo slovenskí podnikatelia zakladajú spoločnosti v off-shore krajinách. Jednoducho je to anonymita vlastníctva spoločnosti, je nezistiteľné, kto sa za predmetnou spoločnosťou „skrýva“. Tento dôvod môže byť oveľa prioritnejší ako „daňový dôvod“. Pri „daňovom dôvode“ si totiž širšia verejnosť myslí, že na platenie nižších, resp. žiadnych daní postačuje spoločnosť v zahraničí. Táto spoločnosť potom môže podnikať na území SR, ale platiť dane bude podľa štátu svojho sídla. To je však omyl, nakoľko podnikaním zahraničnej osoby na území SR jej môže za splnenia podmienok vzniknúť daňový domicil na území SR, inak povedané, aj keď je má spoločnosť v zahraničí, tak môže platiť dane na Slovensku.

V konečnom dôsledku s poukazom na vyššie uvedené, aj s použitím akcií na meno možno ostať „neviditeľný“ v registri.

-          Offshore - ďalším spôsobom je založenie spoločnosti v offshore krajinách, čo vyplýva aj z vyššie uvedeného výkladu. Majiteľ takejto spoločnosti je ten, kto  má jednoducho v rukách jej akcie. Tento akcionár ako tzv. „shareholder“ nie je oficiálne zapísaný v registroch, jeho totožnosť je len veľmi ťažko zistiteľná. Funkciu štatutárnych orgánov ( v zahraničí sú to tzv. generálni riaditelia, tajomníci, atď.) vykonávajú spravidla právnici danej krajiny, ktorí poskytujú v tejto oblasti právne služby, samozrejme s veľkým dôrazom na dôveru (tzv. „nominee“ služby) . Oficiálne a právne sú teda štatutármi zahraničné osoby, ktoré splnomocňujú na úkony „pravých“ majiteľov.

Medzi ďalšie inštitúty patrí napríklad trust a zmluva o tichom spoločenstve, ktorú si bližšie rozoberieme v nasledujúcom článku.