Pripravili sme pre Vás seriál: Ako registrovať spoločnosť k DPH. Tento seriál pozostáva z nasledujúcich článkov:
2. Dobrovoľná registrácia k DPH
3. Povinná registrácia k DPH - dnešný článok
4. Zákonná registráca k DPH
5. Zábezpeka na DPH
6. Lehoty a rozhodnutia vo veci registrácie k DPH
7. Súdna ochrana pred nezákonnou činnosťou správcu dane
8. Sumár rozhodnutí krajských súdov a NS SR vo veci registrácie k DPH
9. História vývoja a zmien ustanovevní týkajúcich sa registráce k DPH
Povinná registrácia k DPH - 3. časť seriálu ako registrovať firmu k DPH
V minulom článku sme si vysvetlili ako prebieha dobrovoľná registrácia firmy k DPH. V prípade povinnej registrácie podnikateľ už nedisponuje možnosťou, ale je nútený a povinný podať žiadosť o registráciu k DPH. V opačnom prípade mu hrozia sankcie.
Na to, aby podnikateľ mal povinnosť podať žiadosť o registráciu k DPH musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:
- Musí byť zdaniteľnou osobou – v skratke je to osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť
- Musí za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnuť obrat vo výške 49790 Eur
Ak sú súčasne splnené vyššie uvedené podmienky, tak podnikateľ je povinný podať na daňový úrad žiadosť pre DPH a to do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahol obrat vo výške 49790 Eur.
Daňový úrad vydá podnikateľovi osvedčenie k DPH do:
- 21 dní odo dňa doručenia žiadosti na daňový úrad, ak mu nebola zo strany daňového úradu vyrubená zábezpeka na DPH
- 60 dní odo dňa doručenia žiadosti na daňový úrad, ak mu bola zo strany daňového úradu vyrubená zábezpeka na DPH (podmienkou vydania osvedčenia k DPH je okrem statusu zdaniteľnej osoby, dosiahnutia obratu aj zloženie zábezpeky na DPH).
Ak by podnikateľ nezaplatil zábezpeku na DPH, tak mu správca dane žiadosť nezamietne, ale mu vydá osvedčenia k DPH. Nezaplatenú zábezpeku na DPH však bude daňový úrad od podnikateľa vymáhať. To jeden z hlavných rozdielov oproti dobrovoľnej registrácii k DPH. Pri dobrovoľnej registrácii k DPH by malo nezaplatenia zábezpeky na DPH za následok zamietnutie žiadosti o registráciu k DPH. Tá by sa logicky od podnikateľa nevymáhala.
Odporúčanie autora :
Ak si podnikateľ nie je istý tým, či mu bude zábezpeka vyrubená a v akej výške, tak by mohol podať pred dosiahnutím obratu žiadosť o dobrovoľnú registráciu k DPH. Dozvie sa tak, či bude platiť zábezpeku a v akej výške. Prevenčne si tak zistí ako na tom je. Ak by bola vysoká, tak ju v procese dobrovoľnej registrácie nezaplatí, čo bude mať za následok len zamietnutie jeho žiadosti. Ak by tento prevenčný krok neuskutočnil a žiadosť o registráciu by podal po dosiahnutí obratu, tak by „spadol“ pod režim zákonnej registrácie k DPH, kde by zábezpeka na DPH bola už zo strany Daňového úradu i exekučne vymáhateľná, teda by mohol byť postihnutý i majetok podnikateľa.
V tejto súvislosti je zaujímavá prax správcov daní, kedy vyrubená zábezpeka na DPH je neodôvodnene vysoká. Rozhodnutie správcu dane o vyrubení zábezpeky musí byť riadne odôvodnené. Inak povedané, žiadateľovi musí z rozhodnutia jasne a zreteľne vyplývať, prečo jeho zábezpeka na DPH je vo výške x. Správca dane by mal v rozhodnutí uviesť konkrétne dôvody, ktoré determinovali výšku zábezpeky na DPH (napr. zábezpeka na DPH je vyššia, lebo konateľ v minulosti figuroval v spoločnosti, ktorej dlh na DPH predstavoval x, tento dlh vznikol v čase jeho výkonu štatutárneho orgánu a doposiaľ nie je uhradený, čo logicky implikuje riziko nedoplatku na DPH aj vo vzťahu k spoločnosti, ktorá je žiadateľom).
Odporúčanie autora:
Žiadateľ sa môže takéto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správcu dane napadnúť žalobou na Krajskom súde, ktorý uskutoční prieskum rozhodnutia o vyrubení zábezpeky na DPH, a teda či správca dane postupoval v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie o vyrubení zábezpeky na DPH aj riadne odôvodnil.
Podnikateľ sa tak môže voči rozhodnutiu správcu dane brániť aj mimo organizácie finančnej správy. V ďalšom článku si rozoberieme zákonnú registráciu k DPH.