Pri dobrovoľnej registrácii k DPH sa podnikateľ môže dostať k osvedčeniu o DPH až po mesiacoch (ale aj nemusí, ak daňový úrad napríklad posúdi, že sa v prípade podnikateľa nejedná o zdaniteľnú osobu – v prípade dobrovoľnej registrácie teda nie je právny nárok na vydanie osvedčenia, čo implikuje možnosť žiadosť zamietnuť). Podnikateľ bude musieť predložiť správcovi dane podnikateľský plán (ním musí pred správcom dane obhájiť, že ide o reálny výkon podnikania a teda je zdaniteľnou osobou). Mnoho podnikateľov chce logicky podnikať, napríklad nakupovať tovar, ktorý chce ďalej predávať s maržou už prostredníctvom spoločnosti registrovanej k DPH. Podnikateľ sa tak ocitá v situácii „zamotaného kruhu“, nakoľko má spoločnosť, avšak nemá pridelené IČ DPH, logicky chce preukázať opodstatnenosť a reálnosť svojho podnikania, čo by najlepšie preukázal už samotným nákupom tovaru, avšak ten by kúpil v čase, kedy ešte nemá platné IČ DPH, čiže nemohol by si uplatniť zaplatenú DPH na vstupe. Podnikateľ mnohokrát radšej „oželie a stratí“ svoje „prvé“ právo na uplatnenie DPH za účelom svojej úspešnej registrácie k DPH. Takéto chápanie však nie je správne. V tejto súvislosti je zaujímavý rozsudok európskeho súdneho dvora vo veci C- 280/10, z ktorého vyplýva (predmetom sporu bola DPH, ktorú si odpočítala spoločnosť Trawertyn z nákupu nehnuteľnosti jej spoločníkmi, ako aj služieb založenia spoločnosti notárom, a ktorej odpočítanie spochybnil poľský daňový úrad s odôvodnením, že nadobúdateľ nehnuteľnosti nebol Trawertyn, ale fyzické osoby, ktoré ju následne vložili do spoločnosti Trawertyn, a že faktúra za notárske služby bola vystavená pred zápisom Trawertynu do obchodného registra (čiže na meno ešte neexistujúcej spoločnosti) :
1. Články 9, 168 a 169 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje ani spoločníkom spoločnosti, ani samotnej spoločnosti uplatniť si právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe za investičné náklady vynaložené týmito spoločníkmi pred založením a registráciou tejto spoločnosti pre potreby a s cieľom vykonávania ekonomickej činnosti prostredníctvom tejto spoločnosti.
2. Článok 168 a článok 178 písm. a) smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade, o aký ide vo veci samej, neumožňuje spoločnosti odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, pokiaľ faktúra vyhotovená pred registráciou a identifikáciou tejto spoločnosti na účely dane z pridanej hodnoty bola vystavená na meno jej spoločníkov.
Vyššie teda poukazuje na prípad, kedy môže podnikateľ uskutočňovať investičná náklady súvisiace s podnikaním s možnosťou uplatnenia DPH na vstupe hoc nemá nielenže pridelené IČ DPH, dokonca nemá ešte ani existujúcu spoločnosť, zapísanú v obchodnom registri. Súd teda uprednostnil reálny stav veci pred formálnymi právno – administratívnymi úkonmi ( ako je zápis spoločnosti do registra, vydanie osvedčenia). V tejto súvislosti je nevyhnutný i poznatok o tom, že podnikateľ hoc platí za založenie spoločnosti a faktúra je vystavená na jeho meno (nie jeho spoločnosti, ktorá v čase vystavenia faktúry ešte neexistuje a nemá pridelené IČ DPH), tak si môže zaplatenú DPH na vstupe následne uplatniť prostredníctvom „neskôr“ už existujúcej spoločnosti, nakoľko i založenie spoločnosti možno považovať za investičný náklad súvisiaci s podnikaním.
